Amazonský pozdrav

Amazonský pozdrav

Murituba, 30. august 2014

Milé sestry,

pozdravujem vás všetky z mojej cesty, tentokrát už po štáte Amazonas. Letela som zo Sao Paula vo štvrtok už ráno o šiestej, ale setry z provincialátu ma zaviezli na letisko autom, nebol to teda veľký problém. Prestupovala som v Brazílii (hlavné mesto) a v Manaus som mala byť niečo po druhej hodine poobede. Už boli skoro tri hodiny a Manaus ani v nedohľadne... Myslela som – chúďa sr. Terezinha, ktorá ma čaká na letisku. Nakoniec sme prišli v poriadku, rýchlo som bežala za ňou a ospravedlňovala sa, ale ona mi povedala, že nemeškám vôbec... až potom mi došlo, že tu je oproti Sao Paulu posunutý čas ešte o hodinu dozadu... Takže už som šesť hodín pozadu za Slovenskom.  :)

Západ slnka: Murituba

Sestra Terezinha je taká veselá kopa, vlastne kôpka, je úplne maličká a chudučká, ale energie má za štyroch. Zajednala pre nás jednu hotelovú izbu a na druhé ráno sme o šiestej už išli loďou smerom do Codajás, čo je farnosť, v ktorej sestry pôsobia. Privítanie v prístave mesta bol zážitok! Nestihla som sa ani spamätať a už mi kufor zobrali dvaja chlapci, naložili jednej pani na motorku a odišli aj s mojim kufrom... Sestra sa smiala z toho, ako som vyzerala! Pani s motorkou bola farská kuchárka a kufor som tak neusela ťahať za sebou po ulici. Iná doprava tu neexistuje – alebo motorkou, alebo loďkou. Keďže sr. Terezinha mala na večer dohodnuté stretnutie katechistami, ktorých pripravuje na prácu s deťmi a mládežou (bolo to milé, takmer ako moja práca na Španej Doline v animátorskej škole), zostali sme tam tiež jednu noc. Sestry majú v meste malý apartmán, no teraz sa práve prestavuje, spali sme teda priamo na fare, v izbe, ktorá je tu rezervovaná pre biskupa (nuž, pravdu povediac, chúďa biskup :) ). Tunajší p. farár bol práve na cestách, ale fara bola celý čas plná ľudí, čo je typické pre Brazílsku Cirkev. Nikde som nevidela, že by kňaz bol niekým výnimočným, ani nemá nijaké súkromie, farnosť a aj fara patria proste všetkým dokopy. Odráža sa to tu aj v slávení liturgie. Samozrejme, nikto nemôže prevziať miesto kňaza, ale okrem premenenia a spovedania (kňaz pre spoločenstvo premieňa Eucharistiu a spovedá ich tak dvakrát do roka, chvíľku sa zdrží a ide zase do ďalšej komunity – niečo asi ako naše farské filiálky, len je ich oveľa viac...) sú ľudia schopní celebrovať všetko aj sami. A toto je tu v Amazónii úloha a poslanie našich sestier, o tom ale napíšem niekedy inokedy, chce to osobitný dlhý mail.

Dom a kaplnka

Dnes už budem spať konečne v našej tunajšej komunite, v Muritube. Prišli sme loďou okolo poludnia. Sestry bývajú hneď vedľa kostola, ale dom patrí miestnej “komunite”, teda filiálke. Keďže ju však sestry spravujú, využívajú aj tento dom. Fotku domu zvonka vám priložím k mailu. Vnútri je to vlastne len jedna obrovská izba predelená stenami z dosiek, aby aspoň trošku vznikol efekt izieb. Také sú tu však všetky domy. Na fotografii mi sr. Terezinha pripravuje “skriňu” na odloženie vecí, teda zatĺka štyri klince a naťahuje šnúry, cez ktoré tu majú len prevesené všetko prádlo. Podobne provizórne vyzerá všetko, aj kuchyňa, aj hosťovský a pracovný kútik. Internet tu však zavedený je. Z miestnej školy, ktorá je hneď vedľa, sestry natiahli kábel a využívajú tak miestnu sieť. Signál však dosť kolíše. Keďže tu ale vôbec nie je telefónny signál, bude to na ďalšie obdobie moje jediné spojenie so svetom.

Príprava izby

Teraz večer som ešte bola so sr. Andeiziane (druhá sestra z komunity, spolu sme tu teraz my tri) na stretnutí s mládežou v kostolíku, no tento nočný život je tu naozaj komplikovaný. Akonáhle sa začalo stmievať, prilietali snáď stovky rôzneho hmyzu od komárov až po 15-centimetrové kobylky... Toto bude asi najhoršie, na čo si budem musieť zvyknúť. Hmyz je tu všade. Stačilo si pripraviť kávu a o minútku v nezakrytom pohári už bola háveď. No okrem hmyzu som obdivovala cez deň aj iné zvieratá – okolo nášho domu chodili dva aspoň polmetrové varany, množstvo žiab a vtákov. Takmer ako v zoologickej záhrade.

Nuž, toto sú moje prvé dojmy z misie našich sestier v štáte Amazonas. Sestry tu majú veľký rešpekt u veriacich, deti aj mládež ich vítajú vždy veľmi nadšene. Ja som už tiež  vyobjímaná do sýtosti, hoci väčšina ľudí ma len z diaľky pozorovala ako nejaké zjavenie. :) Snáď si na mňa o chvíľku zvyknú a budú ma sprevádzať aj do lesa. Rada by som spoznala čo najviac z tunajšej prírody a ekosystémov, využijúc tak čas aj pre moje univerzitné poslanie. No zatiaľ vidím, že pred lesom tu majú ľudia dosť veľký rešpekt. Budem musieť pohľadať niekoho odvážneho.

Sestry, všetkým vám osobne posielam pozdrav. Sprevádzajte ma aj naďalej modlitbou, prosím vás a modlite sa aj za tunajších ľudí, nech im prinesiem trošku radosti a priateľstva. Viacej zatiaľ s mojou portugalčinou nezvládnem, no snažím sa učiť aj naďalej. Aj vám ďaleko na Slovensku, alebo inde, tiež prajem mnoho požehnania vo vašom poslaní.

Sr. Pavlína CJ



Viac tu: http://www.congregatiojesu.com/news/amazonsky-pozdrav-list-s-pavliny-/