Deň zmierenia v komunitách

Deň zmierenia v komunitách

Bol deň pred sviatkom Zvestovania Pána. Počas tohto sviatku sa naše srdcia napĺňajú vďakou Bohu za Syna a jeho Matku, ktorá súhlasom s Božím plánom dovolila Bohu byť jedným z nás medzi nami z lásky k nám... Pre poslušnú slobodu Syna aj Matky sa tento sviatok stal motívom pre odvahu k novým začiatkom.

Pred týždňom, 24. marca, deň pred sviatkom Zvestovania Pána, nám provinciálna predstavená, sr. Helena, vyhlásila Deň zmierenia v slovenskej provincii sestier s prianím: „kiež tento deň nás vzájomne spojí v modlitbe, pôste, pokání a vzájomnom zmierení, aby sme mohli byť tými, ktoré prebudia dnešný svet“. Tomuto rozhodnutiu predchádzali impulzy z viacerých strán – výzvy pápeža Františka k nášmu prebudeniu, aby sme mohli prebudiť tento svet; pôstny čas, v ktorom nás Duch Svätý nabáda k podstate lásky, ktorá je verná a zrieka sa toho, čo je menej, v prospech napĺňania Božej vôle pre náš život i pre svet; bolesti a ťažkosti v našej provincii – v osobnom živote  sestier i v rôznorodých službách poslania posilňovať iných vo viere. Všetky sestry a komunity boli povzbudené prežiť celý deň duchovne sústredené na hodnotu zmierenia, ktorá otvára srdcia a búra zátarasy medzi nami navzájom aj s Bohom. Osobná modlitba, pôst a sústredenosť srdca počas dňa pokračovala v komunitách hodinou spoločnej modlitby – meditáciou nad evanjeliovým úryvkom Mt 18,21-35: o odpustení a nemilosrdnom sluhovi.

Cieľom Dňa zmierenia bolo znova si hlbšie uvedomiť a priznať svoju slabosť a hriech voči Bohu aj ľuďom, tiež znova prežiť nesmierne Božie milosrdenstvo k nám ale ja k tým, voči ktorým nosíme bolesť vo svojom srdci aj pamäti a nanovo vedome byť veľkorysé v odpustení ako je Boh k nám. Lebo potrebujeme vždy znova odpúšťať a zmierovať sa (nie sedem, ale sedemdesiatsedem ráz... aby sme nebránili vojsť do Božieho kráľovstva ...). Spoločná modlitba v komunite sa končila slovami „odpusť“ a „odpúšťam“ každej sestry voči každej sestre, s ktorou žijeme v spoločenstve. Mnohé sestry využili možnosti 21. storočia a prosbu „odpusť“ ponúkli aj sestrám v iných komunitách, blízkym, priateľom, spolupracovníkom, a duchovne tiež aj tým, ktorí už zomreli a potrebujú pretrhnúť putá otroctva z neuzdravených vzťahov, aby mohli vojsť do večnej radosti.