Rozhovor so sestrou Philomenou IBVM o Matke Tereze

Rozhovor so sestrou Philomenou IBVM o Matke Tereze

Írska loretská sestra Philomena Dowd odišla z Írska do Indie v roku 1966 a vrátila sa v roku 2016. Momentálne žije v komunite v Swords v Dubline. V Indii prežila 55 rokov svojho života a učila tam na viacerých Loreto školách, väčšinou na severe Indie, z čoho 40 rokov bývala v Kalkate. Loretské sestry mali v Indii okolo 19 škôl. Keď prišla s. Philomena do Kalkaty, Matka Tereza v tomto čase, po odchode od loretských sestier, zakladala novú rehoľu. Totiž práve 1. februára 1965 dostala potvrdenie, že sestry zhromaždené okolo Matky Terezy sa stávajú rehoľnou spoločnosťou pápežského práva. O tom, ako spolupracovali loretské sestry spolu s Matkou Terezou po jej odchode od nich, sa dozviete viac v nasledujúcom interview so sestrou Philomenou IBVM.

Viete, ako sa stala Matka Tereza Loretskou sestrou?

Agnes prišla zo svojej rodnej krajiny z Macedónska do nášho kláštora v Ratfarhnam v Dubline presne 29. novembra 1928. Kontakt s nami v Írsku jej sprostredkovali juhoslovanskí jezuiti. Po mesiaci učenia angličtiny odišla do Indie, kde začala svoj noviciát v Dárdžilingu spolu s juhoslovanskou spolusestrou Máriou Magdalénou. Agnes dostala rehoľný habit, a dala si meno Tereza. Po zložení sľubov sa stala učiteľka zemepisu a dejepisu na našej St. Mary´s High School v Kalkate. Zároveň študovala. 24. mája 1931 zložila prvé sľuby a 24. mája 1937 zložila večné sľuby v Dárdžilingu za prítomnosti arcibiskupa Ferdinanda Periera SJ.

Aký bol život Matky Terezy u Loretských sestier?

Keďže ja som v tomto čase s ňou nežila, necítim sa kompetentná odpovedať na túto otázku, ale rada by som vám poskytla zachytené svedectvá sestier, ktoré žili spolu s ňou v tomto čase. Napr.sestra Rosario O´Reilly IBVM spomína:

„V roku 1940 bola Matka Tereza riaditeľkou našej strednej školy Bengali, Loreto St. Mary´s, Entally, učila katechizmus a geografiu. Bola skôr drobnejšej postavy, dlhodobo trpela na bolesti hrudníka, preto bola posielaná častejšie na dovolenky. Ja som mala príležitosť s ňou spolupracovať v roku 1947, stali sme sa dobrými priateľkami. Tí, ktorí poznali Matku Terezu ako Loretskú sestru, vždy ju mohli stretnúť radostnú, šťastnú spoločníčku, vtipnú, pohotovú reagovať dobrým humorom. Bola tiež energická, dôsledná, horlivá, nadšená, oddaná, veľmi pracovitá, temperamentá, vnímavá, nezištná a štedrá. Tieto kvality boli často testované v jej živote ako Misionárky lásky. Nezniesla nepriateľské vtipy o druhých vo svojej prítomnosti. Jej energická láska ku všetkým, ktorých stretla, mala pôvod v jej rodine. Áno, Boh vedel, koho si vyberá a koho si povoláva!“

Ako prebiehalo obdobie jej odchodu od Loretských sestier a založenie novej rehole?

Všetko sa dialo vo veľkej diskrétnosti. Nikto to netušil. V roku 1946 sa v Kalkate zmenila politická situácia, lebo došlo k bojom medzi moslimami a hinduistami a tým pádom chudoba ešte vzrástla. Tieto zmenené potreby doby v Matke Tereze rezonovali, nenechali ju ľahostajnou a začala prehodnocovať svoj život. V tomto čase sa pýtala na mimoriadne duchovné cvičenia, aby si ujasnila svoje povolanie. Na stanici videla mnoho chudobných a počula ako jeden z nich kričal, že je hladný a smädný. Počas cesty vlakom vnútorne počula „druhé špeciálne volanie k službe najchudobnejším z chudobných“. Toto intenzívne volanie Matka Tereza opísala týmito slovami: „Ak by som ho nenasledovala, nebola by som schopná postaviť sa pred Božiu tvár.“ Po týchto duchovných cvičeniach sa rozhodla začať s procesom rozlišovania jej budúceho života. Arcibiskup Ferdinand Periere SJ jej odporúčal nikomu o tom nehovoriť, okrem neho, jej duchovného vodcu P. Ceste van Exem SJ a generálnej predstavenej M. Gertrude Kennedy IBVM. Všetko prebiehalo vo veľkej diskrétnosti a proces rozlišovania trval dva roky. To „ticho“ v tomto období pokladám za veľmi múdre. Matka Tereza mala vtedy 36 rokov a u nás prežila 20 rokov svojho rehoľného života. V januári 1948 dostala dovolenie žiť mimo kláštora a pracovať v chudobných kalkatských štvrtiach. My sme ju po všetkých stránkach, zvlášť po finančnej stále podporovali, pokiaľ to potrebovala. Už v decembri sa jej podarilo v Kalkate otvoriť prvú školu v chudobnej štvrti.

Aký bol vzťah Loreto sestier k Matke Tereze a Matky Terezy k Loreto?

Boli sme stále v kontakte a mali sme veľmi dobré vzťahy. Spolupracovali sme. Vždy sa k nám hlásila, bola voči nám priateľská a tešila sa, keď nás mohla stretnúť, alebo navštíviť. Sama sa vyjadrila, že nikdy z Loreto neodišla, len nasledovala nové Božie volanie, skôr to bola kontinuita: „povolanie za povolaním, čo chce Boh“. Formácia u loretských sestier jej dala veľmi dobre základy. Mary Wardovú poklada za veľký dar pre Cirkev aj pre ňu samú. Naše sestry sa jej pýtali, čo pokladá za najväčšiu potrebu v Indii. Povedala nám, že si máme zachovať a chrániť svoju charizmu, robíme dobré veci, reagujeme tiež na núdzu v Indii, lebo najväčšia potreba doby je vzdelávanie a výchova chudobných.

Aké máte vy osobné skúsenosti s Matkou Terezou?

 Ja osobne som vnímala Matku Terezu ako veľmi silnú osobnosť, ktorá mala charizmu vodcovstva. Niekedy som cítila, že na nás tlačila, aby sme pomáhali jej chudobným, aby sme do našich škôl prijali detí z jej najchudobnejších štvrtí. My sme však mali tiež školy pre chudobných žiakov, ktoré boli plné. Niekedy k nám prišla prosiť o jedlo pre jej chudobných, no však tiež sa delila s nami, keď jej prišiel napr. kamión humanitárnej pomoci. Keďže sa časom stala známa, veľa sponzorov jej prispievalo, takže sa stala „bohatšou“ ako my. Potom pomáhala aj žiakom v našich školách. Neskôr sa karta obrátila tak, že ona nemala problém s peniazmi, ale my sme mali. My sme žili v Indii na naše pomery a na náš všeobecný životný štýl naozaj chudobne. Ja som poznala Matku Terezu, ako veľmi veľkodušnú, štedrú ženu, empatickú a súcitnú ženu k trpiacim a chudobným, ale veľmi prísnu a náročnú na seba a tiež na sestry.

Koľko loretských sestier prestúpilo do novej rehole, ktorú založila?

Spomínam si, že k nej prestúpili 4 loretské sestry, ale veľa žiačiek a študentiek z našich škôl vstúpilo práve k nej.

Ako ste vy vnímala jej novú formu služby ako svedok v každodennom živote v Kalkate?

Za negatívum pokladám to, že ľudia, ktorí jej pomáhali a ktorí vstúpili do jej novozaloženej rehole, neboli dostatočne pripravení na túto službu. Ale to je normálny fenomén na začiatku každého nového diela, ktoré vzniká charizmaticky. Matka Tereza túto charizmu mala, ale sestry, spolupracovníci a dobrovoľníci potrebovali prípravu, tréningy, a to  aj po spirituálnej stránke. Veď išlo o špecifickú veľmi náročnú službu. Matka Tereza slúžila v teréne priamo chudobným a nemala kapacitu sa zaoberať starostlivosťou o nový dorast. Postupom času sa to však menilo a jej sestrám a pomocníkom sa dostalo viac prípravy.

Čo myslíte, prečo bola jej nová rehoľa taká atraktívna pre nové povolania?

Určite to bolo „volanie a plač chudobných“. Jej pomoc pre nich bola konkrétna, jasná, viditeľná, zrejmá. Naša angažovanosť pre chudobých žiakov a ich rodiny nebola taká zjavná, lebo sme ich obliekli do školských uniforiem a nebolo vidieť rozdiel medzi žiakmi z chudobných a z bohatých rodín.

Prečo sa podľa vášho názoru stala Matka Tereza svätá?

Za to najveľkolepejšie považujem jej ODVAHU OTVORIŤ OČI a vidieť tú strašnú biedu okolo nás a vo svete a osobne sa zaanganažovať za zmiernenie jej následkov. ODVAHU reagovať na to v rámci svojich možností, limitov a Boh dopĺňal a robil svoje... Bola to BOŽIA ŽENA, túžila po Bohu celou bytosťou a preto dokázala zachytiť a nasledovať aj Jeho druhé volanie!

Ďakujem za rozhovor a za ochotu podeliť sa s vašimi skúsenosťami.

S. Bohdana

Fotogaléria: Interview so sestrou Philomenou IBVM o Matke Tereze