Jaroslava KOCHJAROVÁ CJ

Jaroslava KOCHJAROVÁ CJ

Letná skúsenosť – nie z Ríma, ale od Rómov (no da Roma, ma dai Rom)

 

Milé moje sestry, raz, práve keď som mala vážne problémy s hlasivkami, ma oslovila sr. Ráchel, či by som neprišla v rámci dovolenky na pár dní do Jarovníc naučiť mladých Rómov niečo spievať. Čudujem sa, že som to nezamietla hneď v tej chvíli, veď v rádiu som nemohla ani načítavať správy, takisto moja dovolenka je prikrátka na to, aby som mohla cestovať na Slovensko ešte aj kvôli Rómom okrem lekárskych kontrol, duchovných cvičení, pomoci rodičom. Avšak spontánne sa v mojom vnútri ozvala túžba po takomto „experimente“. Napokon každá skúsenosť je dobrá – nielen pre žurnalistu – a tak som sr. Ráchel odpovedala, že „ak budem môcť dovtedy spievať, prídem“. Zdá sa mi, že Pán Boh to zobral ako stávku. A vyhral J! Za kúsok odvahy ísť do toho dobrodružstva, za kúsok dobrej vôle podeliť sa o to málo voľného času, som dostala oveľa viac: Okrem hlasu aj vzácnu skúsenosť, o ktorú sa „musím“ podeliť. Zažila som, ako Boh pôsobí v týchto deťoch, ako dokáže prekonať naše predsudky a zbytočne veľký strach. Som prekvapená skúsenosťou, že tí mladí vo viacerých aspektoch predčia „našu“ mládež. Z učiteľských rokov si pamätám, aké bolo ťažké deti motivovať, tu nebolo treba. Boli vždy naladení robiť to, čo som navrhla, naučiť sa práve to, čo som vybrala. Bez frflania, bez jediného „prečo toto“! Keď sa mi zdalo, že treba skončiť, chceli pokračovať a po trojhodinovom nácviku zostali na svätej omši alebo na korunke k Božiemu milosrdenstvu. Cítila som z ich strany veľký rešpekt, úctu. A darček na rozlúčku, ktorý mi dali sami od seba, len potvrdil ich vďačnosť. Prekvapila ma aj ich dochvíľnosť, ale napr. aj to, že vedia naspamäť napr. pieseň Ctíme túto sviatosť slávnu a iné liturgické texty, ktoré mnoho našich žiakov nepoznalo. Pozdrav na ulici, priznať sa, že poznajú túto „mníšku“ – s tým nemali problém. Boli to milé okamihy, ale „skúste a presvedčte sa“ J! Ja len opakujem, že niet nad Božiu réžiu, že Bohu naozaj nič nie je nemožné.

Sestrám Ráchel a Silvii ďakujem za pozvanie J, aj za ich dennodennú námahu, je užitočná, Pán ju požehnáva, môžem o tom svedčiť. Viem, že ja som zbierala z ich ovocia. VĎAKA!

 

Sr. Jaroslava