Krakov 2016

Krakov 2016

V dňoch od 25.7-31.7. 2016 som mala možnosť zúčastniť sa svetových dní mládeže v Krakove, ktorých vyvrcholením bolo stretnutie so Sv. Otcom. Spolu so sr. Zdenkou pôsobiacou v Plavnici (Sestry služobnice Panny Márie Nepoškvrnene počatej) a Patrikom S. sme doprevádzali cca 30 člennú skupinu mladých ľudí z Plavnice.
Program, ktorý bol pripravený pre Slovákov, sa uskutočnil v mestečku Skawina, kde nás domáci nielen srdečne prijali, ale aj patrične sa o nás starali. Ubytovanie sme mali zabezpečené v rodinách, kláštoroch a v školách. 
Každé ráno nás autobusmi zvážali na dopoludňajší program na lúku v Skawine, kde sme začínali rannou modlitbou, katechézou. Vyvrcholením dopoludňajšieho programu bola sv. omša, ktorú celebrovali biskupi jednotlivých diecéz. Po obede sme sa rozchádzali na program pripravený na rôznych pódiách rozmiestnených po námestiach Krakova. O.i. tam bola možnosť zavítať do "rehoľnej kaviarne". Ta bola tvorená neskutočným množstvom rehoľných spoločenstiev z celého svete.

Koncerty, adorácie, svedectvá-to všetko bolo súčasťou popoludňajšej ponuky. Veľa času nám zaberalo samotné premiestňovanie, ktoré bolo aj dosť únavné, kým sme si nezačali jednotlivé skupiny- národností- vymieňať pokriky. To čakanie na dopravu a aj cestovanie zrazu nabralo úplne iný ráz, čo prinieslo so sebou aj kopu príjemných zážitkov.
Samotné stretnutie so Sv. Otcom sme absolvovali na štyrikrát - uvítali sme ho, spolu s ním sme sa modlili krížovú cestu, zo soboty na nedeľu sme spoločne bdeli, modlili sa a v nedeľu slávili Eucharistiu.
Aby som bola úprimná, bol to náročný čas, keďže spánku bolo málo,zodpovednosť za skupinu tiež ťažila a nakoniec Sv. Otca som videla z takej diaľky, že meral asi polcentimetra. No predsa atmosféra, svedectvo mladých ľudí vôbec, osobitne Plavničanov, bolo tak silné, motivujúce, otriasajúce, že neľutujem jednu minútu, ktorú som tam stravila.
Aj posolstvá Sv.Otca Františka, ktorými nás povzbudzoval, smerovali k tomu, aby sme opustili svoje zabednene pohodlie a nebáli sa žiť aktívne svoju vieru, varoval nás pred tým, aby sme neskončili ako "gaučoví mladí"- takí už v tridsiatke "opúšťajú život" s tým, že sú starí.

S týmto posolstvom a so skúsenosťou ako sa mladí z rôznych krajín delia o jedlo, pršiplášte, ako sa možno tešiť z dažďa, ako silnejší po fyzickej stránke pomáhajú tým vysíleným i ako pokorne prijímajú a v dobrom ospravedlňujú neraz prchké správanie nevyspatých podráždených spolupútnikov- som sa vrátila na rodnú hrudu. Kde si často pripomínam " nespite, prebuďte sa a žite svoju vieru, svoje poslanie. Majte odvahu opustiť svoje pohodlie a vykročte smerom k blížnemu, možno len s úsmevom, pohárom vody, ale vždy s LÁSKOU". Nečakajme na veľké príležitosti, pohnime sebou, iba tak môžeme rozhýbať svet!
Za tento čas ostávam vďačná Bohu, mladým i CJ za to, že mi umožnila zúčastniť sa SDM 2016 v Krakove.