Sr. Pavlína v Brazílii

Sr. Pavlína v Brazílii

Píše sr. Pavlína, odborná asistentka na katedre biológie a ekológie KU v Ružomberku, ktorá koncom júna odcestovala na študijno-výskumný pobyt do Brazílie v povodí rieky Amazonky.

 

Posielam vám všetkým pozdrav z ďalekej Brazílie.

Samozrejme, zatiaľ žiadne veľké zážitky s vami zdieľať nemôžem, veď nemám ešte ani tušenie, čo sa okolo mňa deje. Snažím sa po troške niečo porozumieť a porozprávať v portugalčine, no radšej by som nateraz kopala zemiaky. :) Mám ale nádej, že sa to bude zlepšovať.

Sestry ma prijali naozaj srdečne a neustále pozdravujú – aspoň takto teda pozdravy odovzdávam.

Provinciálny dom, kde momentálne bývam, je priamo v 12-miliónovom meste São Paulo. Je to úplne iný svet, aký som doteraz poznala. Toľko ľudí na jednom mieste – a najmä prisťahovalcov – si samozrejme vyberá svoju daň. Všade len hluk, obrovské betónové budovy, takmer žiadna zeleň, zato vysoká kriminalita. Nikde nechodím sama, je to vraj nebezpečné. Aj tak by som sa nateraz stratila. :)

V komunite žije 7 sestier. Z toho 5 starších sestier, ktoré z domu takmer nevychádzajú. Sväté omše chodieva slúžiť jeden kňaz zo severu Brazílie, ktorý tu teraz študuje právo. Napriek tomu je dom stále plný ruchu, keďže funguje ako akási „medzistanica“ pre ostatné sestry. Brazília je taká obrovská, že ak sestry napr. cestujú zo svojej komunity domov na dovolenku, tu si spravia po dvoch dňoch niekoľkodňovú prestávku, aby zase ďalšie dva dni precestovali... Ale vďaka tomu už poznám viac než polovicu ich 60-člennej provincie.

Štát Amazonas, kde by som mala stráviť svoj študijno-výskumný experiment, je však odtiaľ viac než 4000 km ďaleko, takže sestry odtiaľ sem (a ani naopak) necestujú takmer vôbec. Tunajšie sestry mi ani nevedia dať nejaké podrobné informácie o živote tam, len vždy podotknú, že musím mať odvahu, keď tam chcem ísť. Bude to pre mňa úplne nová, iná skúsenosť, než táto terajšia brazílska...