Milí návštevníci našej webovej stránky,

pandémia priniesla do našej spoločnosti veľmi náročnú situáciu. Mnohí máme veľa otázok, neistôt, frustrácie, strachu, úzkostí..., ale aj veľa nečakane voľného času. 
Radi by sme vám preto cez našu stránku, zatiaľ počas veľkonočného obdobia, ponúkli na každý deň biblický text z liturgických čítaní (z prvého čítania alebo evanjelia) a k nemu krátke impulzy, ktoré pozývajú k zastaveniu a nadviazaniu dialógu s Pánom v meditatívnej modlitbe.

 

O ČOM JAR NEVEDELA?

Bolo to v marci 2020.
Ulice boli prázdne, obchody zatvorené, ľudia nemohli vychádzať.
ALE JAR O TOM NEVEDELA.
Kvety začali kvitnúť, slnko svietiť, vtáci spievať.
Aj lastovičky sa už chystali priletieť.
Nebo bolo modré.
Ráno prichádzalo skôr.

Bolo to v marci 2020.
Mládež musela študovať on-line a hľadať, ako doma vyplniť čas.
Ľudia nemohli nakupovať, ani ísť do  kaderníctva.
Miesta v nemocniciach sa veľmi rýchlo míňali, lebo ľudia sa ďalej infikovali.
ALE JAR O TOM NEVEDELA.
Prišiel čas ísť do záhrady.
Všetko sa začalo zelenať.

 

Bolo to v marci 2020.
Ľudia začali mať obmedzený pohyb, aby chránili starých, rodiny a deti.
Žiadne stretnutia, žiadne slávnosti, žiadne veľké rodinné oslavy.
Strach sa stal reálnym.
Dni sa nelíšili jeden od druhého.
ALE JAR O TOM NEVEDELA.
Jablone, čerešne a iné stromy začali kvitnúť.
Listy sa začali rozvíjať.

Ľudia v rodinách viac čítali, hrali sa a učili jazyk.
Spievali na balkónoch, nabádali susedov robiť podobne.
Učili sa novému jazyku - Byť solidárny - a začali vnímať aj iné hodnoty.
Vo svete, ktorý sa zastavil a v ktorom sa ekonomika začala rútiť, si ľudia začali viac uvedomovať dôležitosť zdravia a utrpenia.
ALE JAR O TOM NEVEDELA.
Kvety nechávali priestor ovociu.
Lastovičky už prileteli a vtáci si začali stavať svoje hniezda.

A po čase prišiel deň oslobodenia.
Ľudia sa z médií dozvedeli, že vírus prehral.
Vyšli do ulíc, spievali i plakali.
Bez masiek a rukavíc sa navzájom objímali.
Takto prišlo leto.
A PRETOŽE JAR O TOM NEVEDELA, pokračovala a bola tu napriek všetkému.
Bola tu napriek vírusu, strachu a smrti.
NAUČILA ĽUDÍ, AKÚ MOC MÁ ŽIVOT.

               (svieža lyrická próza z Francúzska v preklade o. Jozefa Šelingu)

 

„Strach sa stal reálnym... ALE JAR O TOM NEVEDELA. Pokračovala a bola tu napriek všetkému vírusu, strachu a smrti. NAUČILA ĽUDÍ, AKÚ MOC MÁ ŽIVOT.“
Ako veľmi to pripomína našu súčasnú situáciu. Na jednej strane máme obmedzený pohyb, prežívame strach a neistotu, na druhej strane je v nás zakotvená bytostná túžba po živote...

Čas Pôstneho obdobia, ktorý sme spoločne prežívali počas 40 dní, vrcholí. Odriekanie, sebazápor, utrpenie, samota, smútok... to všetko patrí k Pôstu i dňom Veľkého týždňa a má v ňom dôležité miesto. No nie jediné a nemenné, pretože nie je obdobím, ktoré sa nikdy neskončí!

Kristus nás učí, že to všetko je z hľadiska chronosu dočasné. Príkladom je pre nás jeho život: po ťažkých dňoch bolesti a utrpenia prišiel nový začiatok a nová dynamika premeneného života. Prišiel čas radosti, čas VZKRIESENIA.

Áno, môže sa na prvý pohľad zdať, že tento čas pandémie sa nikdy neskončí, pretože vyhliadky do budúcna nie sú veľmi priaznivé, že...

Život však pokračuje ďalej. Život, v ktorom sme pozvaní nájsť šťastie prekonávaním mnohých nástrah. Pozerať sa na tento nedokonalý a ubolený svet očami lásky. Objavovať, že život je sám osebe prekrásny, premieňajúci, pokoj i lásku dávajúci. Náš život nám bol daný ako dar.

Modlime sa za seba navzájom, aby sme ho dokázali prijať, otvoriť sa mu a tešiť sa z neho.

Na záver myšlienka od R. Warrena:

„Boh Ťa chce vo svojom svete použiť. Želá si, aby si bol prínosom. Chce cez teba pôsobiť. Nezáleží na dĺžke tvojho života, ale na daroch, ktoré prinesieš. Nie je podstatné, ako dlho si žil, ale ako si žil.“