Veľkonočný pondelok: 13. 4. 2020

Ženy rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom. A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“ Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“ Keď odišli, prišli do mesta niektorí zo stráže a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Tí sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom veľa peňazí so slovami: „Tak vravte: ‚V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni ho ukradli.‘ A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholíme a postaráme sa, aby sa vám nič nestalo.“ Oni vzali peniaze a urobili tak, ako ich poučili. A toto sa hovorí medzi Židmi až do dnešného dňa.

Mt 28, 8-15

Impulzy na meditáciu

Predstavím si túto scénu: vidím hrob, pozorujem osoby - ženy a zmŕtvychvstalého Ježiša, počujem Ježišove slová. Môžem sa vcítiť do pocitov žien - strachu a radosti, s ktorými bežali k učeníkom.

  • “Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.” Ježiš sa týmito slovami prihovára vystrašeným ženám. A prihovára sa nimi aj ku mne. Ako rezonujú jeho slová v mojom srdci?
     
  • Kam ma dnes Ježiš posiela? A s akým posolstvom?
     
  • Pápež František v príhovore na veľkonočnú vigíliu povedal: “Vrátiť sa do Galiley je spomenúť si, že sme boli Bohom milovaní a povolaní. Každý z nás má svoju Galileu. Potrebujeme pokračovať v ceste, rozpomenúť si, že sa rodíme a znovuzrodzujeme z nezištného povolania lásky. Tam, v mojej Galilei. Toto je bod, z ktorého treba vždy začať odznova, a to predovšetkým v krízach, v časoch skúšky. V pamäti mojej Galiley…”