3. Veľkonočná nedeľa: 26. 4. 2020

V ten deň išli dvaja z Ježišových učeníkov do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Zastavili sa zronení a jeden z nich, menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“ On im povedal: „A čo?“ Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“ On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. 

Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.

Lk 24, 13-35

 

Impulzy na meditáciu

  • Po prečítaní evanjelia si zatvorím oči a nechám, aby s pomocou obrazotvornosti a Ducha Svätého celá udalosť predo mnou ožila.
  • Učeníci odchádzajú, resp. utekajú z miesta sklamaných očakávaní, bolesti, smrti, zlyhania a prehry. V ktorých oblastiach môjho života nachádzam aj ja takéto miesta? Ktoré z ciest, ktorými sa vyberám kráčať, sú cestami útekov? Porozprávam o nich Ježišovi.
  • Ježiš ma aj na týchto cestách hľadá, dobieha ma a kráča so mnou, so záujmom mi načúva, zohrieva moje srdce, dáva útechu a otvára novú perspektívu pohľadu na udalosti môjho života. Počúvam, čo mi on o nich hovorí.
  • Stretnutie so vzkrieseným Kristom, ktorý mi dáva seba samého za pokrm v Eucharistii, ma obracia. On premieňa moje cesty útekov na cesty návratov a miesta bolesti a zlyhaní na miesta víťazstiev a nových začiatkov. Prosím ho o milosť, aby mi otvoril oči a aby mi dal chápavé srdce, ochotné vždy mu veriť.