Utorok po 7. veľkonočnej nedeli: 26. 5. 2020

 

Ježiš pozdvihol oči k nebu a hovoril: „Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba, tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život. A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista. Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať. A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet. Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli a dal si ich mne a oni zachovali tvoje slovo. Teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba, lebo slová, ktoré si ty dal mne, ja som dal im. A oni ich prijali a naozaj spoznali, že som vyšiel od teba, a uverili, že si ma ty poslal. Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje. A v nich som oslávený. Už nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe.“

Jn 17, 1-11a

 

Impulzy na meditáciu

  • Predstavím si Ježiša s učeníkmi pred jeho zajatím, ako v istej chvíli prerušuje svoju rozlúčkovú reč a obracia sa na Otca. Spolu s učeníkmi pozorujem Ježiša v dôvernej chvíli jeho osobnej modlitby a započúvam sa. Sústredene vnímam, ako v mojom vnútri rezonuje každé Ježišovo slovo. Čo sa ma najviac dotýka?
  • „Za nich prosím. ...za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji.“ Ostanem chvíľu pri týchto slovách, zamyslím sa nad nimi. Ježiš sa modlí za svojich priateľov, za tých, ktorí patria jemu a Otcovi a sú im blízki.
  • Vztiahnem tieto slová na seba. Ježiš prosí za mňa... Možno sa mi to zdá zvláštne, lebo sa zvyknem modliť priamo k Ježišovi. Ale Ježiš je aj môj prostredník, prosebník.
  • Ostanem v prítomnosti modliaceho sa Ježiša a pozorujem ho, ako prosí Otca menovite za mňa. Počúvam ich rozhovor o mne. Ako sa pri tom cítim? Čo sa vo mne deje? Chcem niečo povedať Ježišovi alebo Otcovi? Smiem tak v slobode urobiť.
  • Možno chcem prosiť spolu s ním za niekoho iného a byť tak prostredníkom/čkou u Otca s Ježišom.
  • Nakoniec sa spolu s Ježišom pomodlím modlitbu Otče náš. Vnímam pri tom a precítim, že Ježiš sa ju modlí za mňa, za tých, ktorých mi dal, a v mojom mene.