Pokračovanie diskusii Za hranatým stolom

Pokračovanie diskusii Za hranatým stolom
Dňa 26. 2. sa v Centre Márie Wardovej uskutočnila ďalšia, už štvrtá debata Za hranatým stolom. Tentokrát sme zvolili tému: Ignaciánska a saleziánska pedagogika. Pozvanie Za hranatý stôl prijali s. Edita Príhodová  a saleziánsky kňaz Imrich Horváth. Moderovala sestra Fides Strenková. Podujatie otvorili naše sestry spevom kánonov vytvorených z textov Márie Wardovej: Rob dobro a rob ho dobre, Miluj a hovor vždy pravdu, Vždy som milovala svetlo. Hostia sa tak mohli duchovne naladiť, sústrediť, oslobodiť pre to, čo je tu a teraz. 
Bolo zaujímavé sledovať spoločné a odlišné prvky ignaciánskej a saleziánskej pedagogiky. Spoločné prvky sa objavili aj preto, že - ako sme sa dozvedeli - sv. don Bosco chodil celé desaťročia na exercície k jezuitom a čerpal z toho inšpiráciu. K odlišným prvkom patrilo napríklad to, že kým sv. Ignác a jeho nástupcovia boli vo svojich pedagogických zásadách systematickí, sv. don Bosco bol intuitívny. Obe pedagogiky vytvorili svojráznu "trojčlenku", ktorá sústreďuje najdôležitejšie pedagogické dynamiky. U Ignáca to bolo: skúsenosť - reflexia - čin, u don Bosca to bolo: rozum - náboženstvo - láskavosť. Niektoré ťažiská sú v ignaciánskej a saleziánskej pedagogike identické, len pomenované inak: napríklad doprevádzanie – asistencia. Biblickou staťou, ktorá zahŕňa túto činnosť, je evanjelium o Emauzských učeníkoch, ktorých Ježiš vypočul, šiel s nimi "ich tempom a smerom". 
Záver večera patril neformálnym rozhovorom a spoločným agapé. 

sr. Edita CJ