Čím dlhšia je cesta, tým starostlivejšie treba primerane rozdeliť čas a úseky cesty. Pre začiatočníkov je typické preceňovanie...
Zhoršenie nastáva po 3 až 5 dňoch. Zvyčajne je potrebná dlhšia zastávka na lekárske ošetrenie pľuzgierov a zápalov. Nájsť správnu mieru je dôležité pravidlo v duchovnom živote, no platí aj pre putovanie.
Vytrvalí ľudia myslia na cieľ a dbajú o prostriedky. Počas putovania som jedným z prostriedkov ja sám, moja konštitúcia, moja výbava. Časom sa ako pútnik či pútnička naučím starať o seba, počúvať svoje telo. Ono mi hovorí, čo ešte môžem a čo už nie, bez ohľadu na to, aké ambiciózne sú moje plány.
Potrebujem pokoru, schopnosť rešpektovať hranice, ale aj odhodlanie nedať sa odradiť od cieľa neúspechmi a neplánovanými prestávkami.
Táto pokora s ohľadom voči sebe samému je vždy potrebná, ak chceme niečo dlhodobo dosiahnuť. Je to ešte potrebnejšie, keď chceme niečo dosiahnuť spolu s inými. Tak ako sú pri putovaní niektoré veci vopred dané – moja konštitúcia, náhla búrka, ktorá ma prinúti urobiť si prestávku, tak je to, aj keď kráčam spolu s inými. Niektoré podmienky môžem ovplyvniť, iné nie. To nie je chyba, ale fakt. Možno prídem neskôr, ako som plánoval. Môže sa stať aj to, že budem musieť svoju cestu prerušiť.
Ak sa po zvážení všetkých okolností rozhodnem pre tento posledný krok, neodchádzam z boja ako porazený. Oveľa viac rešpektujem seba alebo iných a robím to, čo v danej situácii považujem za najlepšie. To si zaslúži naozaj rešpekt.
Rovnako je to aj so všetkými ostatnými životnými projektmi. Nie všetko sa podarí. Niekedy je múdrejšie prerušiť, preorientovať sa, niečo úplne zanechať alebo to skúsiť inokedy.
Sr. Sabine Adam CJ