Púť do Kazachstanu

Púť do Kazachstanu

V dňoch  6.-7. júla sme sa zúčastnili púte s našimi veriacimi z Kujbyševa  do dediny  Azornoje v Kazachstane.

Bolo to krásne stretnutie s veriacimi ľuďmi, plné radosti a dobrej nálady. Prinieslo aj duchovné plody. Niektorí z našich veriacich začali častejšie prichádzať na sv. omšu.

Prečo je dedinka Azornoje známa nielen v Kazachstane a na Sibíri?

Vznikla v roku 1936, keď z Ukrajiny vysídlili Poliakov. Ľudia v dedine Azornoje sa utiekali pod ochranu Panny Márie v modlitbe ruženca. V čase vojny v roku 1941 sa zázračným spôsobom objavilo jazero naplnené rybami. Tak sa miestni obyvatelia  zachránili od hladu.

V roku 1990 postavili kostol, ktorý je podobný kostolu v Medžugorí.

Zverili ho ochrane Panny Márie. Patrónkou kostola je Kráľovná pokoja, Carica mira. Tohto sviatku sa mali zúčastniť aj hostia z Medžugoria. Tešili sme sa stretnutiu s otcom  Marinkom a s Oksanou, ktorá prekladala do ruského jazyka.

Naše putovanie začalo skoro ráno v sobotu. Cestou autobusom sa k nám pripojili ľudia z našich filiálok. Cesta ubiehala rýchlo, modlili sme sa ruženec a spievali sme mariánske piesne. Keď sme prekročili hranice Ruska, krajina sa zmenila. V Kazachstane je step.

Večer okolo 17-tej hodiny sme dorazili do dedinky Azornoje, kde nás privítal otec Vojcech, miestny farár, pôvodom z Poľska. Na slávnosti bol prítomný aj biskup z jeho diecézy a pomáhali poľskí seminaristi. Stretli sme tam tiež otca Kazimíra, ktorý predtým pracoval v Tjumeni a v Isime. Spomínali sme na staré časy. V tom istom čase ako my dorazila do Azornoje stočlenná skupina veriacich, medzi nimi aj sestry eucharistky, ktoré putovali asi 30 km peši z dediny Kelerovka.

Potom bola svätá omša, počas ktorej spieval zbor. Lásku a úctu k Panne Márii sme cítili v ich piesňach. Po večeri o desiatej večer začala nočná adorácia. Spolu s mládežou sme spievali, klaňali sme sa Ježišovi a oslavovali ho. Modlili sme sa pred krásnym oltárom, ktorý posvätili v roku 2013 na Jasnej hore v Poľsku. Oltár sa volá Hviezda Kazachstanu a je v poradí druhým z dvanástich, ktoré európske spoločenstvo Carica mira plánuje postaviť na rôznych miestach na zemi, aby pokolenia v modlitbe vyprosili mier na celom svete.

Po polnoci sme išli do domu, ktorý slúži ako škôlka. Nocovalo tam asi 20 sestier, spali sme na zemi. Naše farníčky prijali miestni obyvatelia do svojich domov, kde ich bohato pohostili.

V nedeľu na slávnostnej svätej omši boli prítomní štyria biskupi, asi 30 kňazov, sestry z rôznych reholí a veriaci z celého Kazachstanu. Po záverečnom požehnaní bol obed a po ňom sme navštívili kláštor karmelitánok, ktorý stojí vedľa jazera a žijú v ňom štyri karmelitánky z Poľska. Pred cestou naspäť sme sa v ich kaplnke pomodlili.

Unavení, ale šťastní sme sa v pondelok ráno vrátili do Kujbyševa. Hoci cesta  bola namáhavá, duchovne sme boli naplnení radosťou.

Ďakujeme Pánu Bohu za čas prežitý v Kazachstane, ktorý nám daroval, aj za to, čo robí v srdciach ľudí.

Sestry z Kujbyševa