Keď sa zvečerilo, povedal Ježiš svojim učeníkom: „Prejdime na druhý breh.“ I opustili zástup a vzali ho so sebou, tak ako bol, na lodi. Boli s ním aj iné lode.
Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“ On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: „Mlč, utíš sa!“ Vietor prestal a nastalo veľké ticho.
A im povedal: „Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“
Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: „Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?“
Mk 4, 35-41
IMPULZ NA MODLITBU
- Poprosím Ducha Svätého, aby ma sprevádzal svojím svetlom počas tejto meditácie.
- Pomaly si prečítam dnešné evanjelium.
- Učeníci prijali Ježišovo pozvanie, prešli na druhý breh, opustili zástup a vzali Ježiša so sebou na loď. Aj ja prijmem Ježišovo pozvanie, prejdem s ním na druhý breh, vezmem ho do svojej loďky a pobudnem s ním chvíľu v tichu.
- Ježiš je so mnou. Pomaly sa mu od únavy zatvárajú oči, až zaspí...
- Pozerám na Ježiša a pripomeniem si, čo všetko pre mňa vykonal za posledný týždeň.
- Vládne na „loďke môjho života“ pokoj alebo mnou zmieta niečo, čo by som prirovnala/prirovnal k búrke a víchrici?
- Učeníci zobudili Ježiša s výčitkou, prečo neurobí niečo pre ich záchranu. A on v tejto situácii zareagoval ihneď: pohrozil vetru a more sa na jeho slovo utíšilo.
- Ježiš je ten, ktorého vietor i more poslúchajú. Ježiš je Boh. On je Pánom môjho života. Je mojím Bohom, ktorý ma zachránil, vykúpil a ktorý hovorí: „Neboj sa, len mi ver!“ Nechám tieto slová preniknúť hlboko do môjho vnútra.
- V záverečnej modlitbe poďakujem Ježišovi za jeho prítomnosť a za všetko, čo pre mňa neustále koná.