Pán si vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť. A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. Nenoste mešec ani kapsu, ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte! Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu!‘ Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám. V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu! A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia, uzdravujte chorých, čo sú v ňom, a povedzte im: ‚Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.‘ Keď prídete do niektorého mesta a neprijali by vás, vyjdite do jeho ulíc a povedzte: ‚Striasame na vás aj prach, čo sa nám vo vašom meste prilepil na nohy. Ale vedzte, že sa priblížilo Božie kráľovstvo!‘ Hovorím vám, že Sodomčanom bude v onen deň ľahšie ako takému mestu.“ Sedemdesiati dvaja sa vrátili natešení a hovorili: „Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene!“ On im povedal: „Videl som satana padať z neba ako blesk. Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí. No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.
Lk 10, 1-12. 17-20
IMPULZ NA MODLITBU
- Modlitbu začnem osobným stíšením sa. Upokojím svoje telo postupným vnímaním jeho jednotlivých častí, stíšim svoju myseľ i svoje vnútro.
- Pripomeniem si svoj úmysel modlitby – darovať Bohu prítomnú chvíľu ako dar. Boh je prítomný, postupne vstupujem do jeho prítomnosti a vnímam svoju prítomnosť pred ním.
- Prosím o svetlo Božieho Ducha a o vnímavosť srdca na jeho dotyk.
- Vo chvíli ticha prosím o milosť, o dar, ktorý túžim v modlitbe dostať. Prosím o milosť osobnejšieho a hlbšieho poznania Krista. Osobitne prosím o milosť otvorenosti srdca a schopnosti rozpoznať pozvanie k osobnému povolaniu.
- Pomaly si prečítam text evanjelia. Pomocou predstavivosti sa prenesiem na miesto, kde Ježiš hovorí k svojim učeníkom. Chvíľu ho pozorujem. Ako vyzerá? Je láskavý, chápavý, no zároveň jasný vo svojej reči. Pozorujem okolie. Kde stojím ja? Som súčasťou skupiny učeníkov alebo ich pozorujem zo vzdialenosti? Započúvam sa do Ježišových slov, adresovaných učeníkom. Pozorujem ich reakcie. Ježiš sa obráti ku mne. Aké slová adresuje mne osobne?
- Venujem pozornosť svojmu vnútru. Čo hýbe mojím vnútrom? Čo vo mne rezonuje najviac? Čo počujem? Čo pre mňa znamená žatva? Akých konkrétnych ľudí a situácie si vybavím?
- Prisadnem si k Ježišovi a porozprávam sa s ním o tom, čo naozaj cítim. Je to radosť z nasledovania, radosť zo žatvy, radosť z námahy pre iných, únava...? Som pozvaná k priateľskému rozhovoru. Počúvam, čo mi hovorí Ježiš. Je prítomný so mnou vo všednosti môjho dňa, v každej mojej radosti i námahe.
- V reflexii modlitby sa pozriem, ako sa ma v modlitbe dotýkal Boh. Ktorý moment bol pre mňa zvlášť intenzívny? Kde nachádzam život? Kde cítim prekážky?