Pán povedal: „Žaloba na Sodomu a Gomoru je veľká a ich hriech je veľmi ťažký. Zostúpim a pozriem sa, či naozaj robia tak, ako znie žaloba, čo došla ku mne, a či nie. Chcem to vedieť.“ Muži sa odtiaľ obrátili a išli do Sodomy, kým Abrahám stále ešte stál pred Pánom. Pristúpil bližšie a povedal: „Chceš naozaj zahubiť spravodlivého s bezbožným? A keby bolo v meste päťdesiat spravodlivých, zahubil by si ich a neodpustil by si mestu kvôli päťdesiatim spravodlivým, čo sú v ňom? Nech je ďaleko od teba urobiť niečo také: spravodlivého usmrtiť s bezbožným. Spravodlivý by bol na tom rovnako ako bezbožný. To nech je ďaleko od teba. Vari ten, čo súdi celú zem, nebude konať spravodlivo?“ Pán mu povedal: „Ak v meste Sodome nájdem päťdesiat spravodlivých, odpustím kvôli nim celému mestu.“ Abrahám povedal: „Opovážil som sa rozprávať so svojím Pánom, hoci som len prach a popol. Čo ak bude spravodlivých o päť menej ako päťdesiat? Zničíš kvôli piatim celé mesto?“ „Nezničím,“ odpovedal, „ak ich tam nájdem štyridsaťpäť.“ Abrahám mu znova povedal: „A čo ak sa ich tam nájde len štyridsať?“ Odpovedal: „Kvôli štyridsiatim ich nezničím.“ „Nehnevaj sa, prosím, Pán môj,“ pokračoval ďalej, „že ešte hovorím: A ak sa ich tam nájde len tridsať?“ Odpovedal: „Neurobím to, ak ich tam nájdem tridsať.“ Abrahám povedal: „Opovážil som sa rozprávať so svojím Pánom: Čo ak sa ich tam nájde dvadsať?“ Pán odpovedal: „Nezahubím ich kvôli dvadsiatim.“ „Prosím, nech sa nehnevá môj Pán,“ pokračoval, „že ešte raz prehovorím: A čo ak sa ich tam nájde len desať?“ Odpovedal: „Kvôli desiatim ich nezahubím.“
Gn 18,20-32
IMPULZ NA MODLITBU
- Stíšim sa a uvedomím si, že Pán mi dáva túto chvíľu modlitby ako svoj dar.
- Prosím o milosť precítiť jeho prítomnosť, ktorá ma neustále obklopuje a o túžbu žiť v nej.
- Pomaly si prečítam fascinujúci úryvok o Abrahámovom rozhovore s Pánom. Nechám ho na seba pôsobiť a všimnem si, aké vnútorné poryvy vo mne vyvoláva. Prečítam si ho raz, dvakrát, pomaly vchádzam do deja. Sadnem si v duchu obďaleč ako nestranný pozorovateľ.
- Hľadím na Pána, ktorý sa predstavuje ako trojica mužov, ktorých Abrahám predtým úctivo pohostil a Boh mu prisľúbil, že jeho a Sárino očakávané potomstvo sa čoskoro narodí (porov. Gn 18, 1-15).
- Trojica vzácnych návštevníkov sa chystá do Sodomy. Boh pred Abrahámom otvorí svoje srdce a povie mu, čo sa chystá v Sodome a Gomore vykonať. Mám skúsenosť, keď Pán ku mne hovoril, keď mi jasne zjavoval svoje myšlienky, keď „si predo mnou otvoril srdce“ a ukázal mi svoju vôľu, svetlo, ako ďalej, alebo ma poveril úlohou?
- Precítim, čo asi prežíva pri tomto Pánovom pláne Abrahám. Jeho srdce je pohnuté milosrdenstvom voči niekoľkým tým, ktorí v Sodome žijú a chcú sa páčiť Bohu. Na druhej strane si uvedomuje, že bude žiadať možno niečo iné, ako to, čo si zaumienil Pán. „Či zahubíš spravodlivého s bezbožným?“... „Vari ten, čo súdi celú zem, nebude konať spravodlivo?“ ... „Ty, ktorý súdiš celú zem, nebudeš takto súdiť... „A ak sa ich tam nájde len desať?“, znie posledná otázka... Nakoľko mi je to možné, vcítim sa do Abrahámovho prežívania... „Opovážil som sa rozprávať s Pánom“...
- Čo sa pri tom vo mne odohráva? Pridám sa k Abrahámovi alebo ho chcem zastaviť, nech už toľko neunúva Pána, alebo chcem povedať niečo iné...?
- Pozorujem Pána a počúvam jeho odpovede Abrahámovi: „Ak nájdem..., odpustím celému mestu“... „Nezničím“... „Neurobím to“... „Nezahubím ich“...
- Nechám ich na seba pôsobiť. Vhĺbim sa do Pánovho milosrdenstva, ktoré je bezhraničné a veľkodušné. Nechám si na to dosť času. Ďakujem Pánovi za jeho láskavé srdce.
- Môžem si predstaviť situácie a ľudí, ktorí mi ležia na srdci a potrebujú Pánovu pomoc, Boží zásah. Môžem sa teraz postaviť na Abrahámovo miesto a s veľkou dôverou za nich prosiť. Môžem sa v pokornej dôvere a láske „odvolávať“ na Pánovo milosrdenstvo a veriť v jeho zázračnú moc, ktorej je všetko uskutočniteľné.
- Na záver sa Pánovi úctivo pokloním vo svojej duši, ďakujem mu a chválim ho za jeho múdrosť a dary, ktoré mi počas tejto modlitby udelil.