Bratia, viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme. Ňou si predkovia získali dobré svedectvo. S vierou poslúchol Abrahám, keď bol povolaný, aby šiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo; išiel a ani nevedel, kam ide. S vierou sa usadil v zasľúbenej zemi ako v cudzej a býval v stanoch s Izákom a Jakubom, spoludedičmi toho istého prisľúbenia. Lebo čakal na mesto s pevnými základmi, ktorého staviteľom a tvorcom je Boh. Vierou aj neplodná Sára dostala napriek pokročilému veku silu počať potomka, lebo verila, že je verný ten, ktorý dal prisľúbenie. Preto aj z jedného, a to odumretého, vzišlo ich také množstvo, ako je hviezd na nebi a piesku na brehu mora, a ten sa nedá spočítať. Všetci títo umierali vo viere, aj keď nedosiahli to, čo bolo prisľúbené, ale z diaľky to videli a pozdravovali; a vyznávali, že sú na zemi iba cudzincami a pútnikmi. A keď takto hovoria, naznačujú, že hľadajú vlasť. Veď keby boli mali na mysli tú, z ktorej vyšli, mali dosť času vrátiť sa. Ale oni túžia po lepšej, to jest po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil miesto. S vierou obetoval Abrahám Izáka, keď bol skúšaný, a jednorodeného obetoval ten, ktorý dostal prisľúbenia a ktorému bolo povedané: „Po Izákovi sa bude volať tvoje potomstvo.“ Usudzoval totiž, že Boh má moc aj z mŕtvych vzkriesiť. Preto ho dostal naspäť aj ako predobraz.
Hebr 11, 1-2; 8-19
IMPULZ NA MODLITBU
- Vnútorne sa stíšim a upokojím. Uvedomím si, že ma Boh pozýva, aby som bol s ním. Mojou odpoveďou na jeho túžbu po mne je tento čas modlitby a rozjímania.
- Potom poprosím Boha o milosť, ktorú chcem dosiahnuť. Tu to môže byť: Prosím o milosť, aby Boh rozmnožil a posilnil moju vieru, aby môj každodenný život viery bol svedectvom pre každého človeka, ktorého mi Boh posiela do cesty.
- Pomaly si prečítam text z Listu Hebrejom. Autor listu uvádza mená konkrétnych ľudí a vymenúva konkrétne skutky, ktoré sa v ich živote udiali vďaka tomu, že uverili Bohu. Pre lepšie uvedomenie si môžem tieto vety podčiarknuť alebo vypísať. Boli to vážne životné rozhodnutia urobené s vierou, boli to až zázračné veci, ktoré sa ľudsky nedajú vysvetliť.
- Potom sa pozriem na seba a uvažujem nad tým, ako môžem z toho čo najviac vyťažiť pre svoj život. Môžem uvažovať nad tým, aká je moja viera v každodennom živote. Je viera súčasťou mojich životných rozhodnutí aj môjho bežného denného rozhodovania? Vnímam vo svojom živote „zázraky viery“? Uvedomujem si, že veriť znamená zažiť aj to, čo zažil Abrahám? - „... išiel a ani nevedel, kam ide.“
- Moja viera je vierou Božích prisľúbení. Moja viera má svoj cieľ, svoje naplnenie: „Všetci títo umierali vo viere, aj keď nedosiahli to, čo bolo prisľúbené, ale z diaľky to videli a pozdravovali; a vyznávali, že sú na zemi iba cudzincami a pútnikmi. A keď takto hovoria, naznačujú, že hľadajú vlasť. Veď keby boli mali na mysli tú, z ktorej vyšli, mali dosť času vrátiť sa. Ale oni túžia po lepšej, to jest po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil miesto.“ Verím tomu?
- Na záver sa rozprávam s Otcom, Synom a Duchom Svätým o mojej viere, o radostiach, ktoré mi prináša, o pochybnostiach vo viere, o nedostatku viery a poďakujem za dar viery...
- Potom sa pomodlím Vyznanie viery – Verím v Boha...