Ježiš znova hovoril veľkňazom a starším ľudu v podobenstvách: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť. Znova poslal iných sluhov s odkazom: ‚Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!‘ Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili. Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil. Potom povedal svojim sluhom: ‚Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.‘ Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami. Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: ‚Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?‘ On onemel. Tu kráľ povedal sluhom: ‚Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.‘ Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.
Mt 22, 1-14
IMPULZ NA MODLITBU
- Na stretnutie s Bohom v modlitbe si zvolím takú polohu tela, v ktorej dokážem byť uvoľnený, ale bdelý. Pomaly sa sústredím na svoj dych. Cítim na sebe Boží pohľad, pohľad plný lásky a milosrdenstva.
- Urobím pomalé znamenie kríža a prosím Ducha Svätého, aby ma sprevádzal modlitbou a ukázal mi to, čo je dôležité pre môj život.
- Prečítam si úryvok zo Svätého písma, text čítam pomaly a podľa možnosti aj nahlas. Vychutnávam si jednotlivé slová.
- Predstavím si kráľa, ako volá aj mňa na svadbu svojho syna. Akým spôsobom ma kráľ volá na svadbu? Pošle ku mne svojich sluhov alebo niekoho iného?
- Ako sa cítim, keď príde pozvanie? Teším sa na svadbu? Alebo sa ma zmocňuje úzkosť či nepokoj?
- „Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni.“ Sluhovia vychádzajú na cesty a zhromažďujú všetkých, ktorých nájdu, zlých aj dobrých. Svadobná sieň sa naplňuje hosťami. Vidím, ako do svadobnej siene prichádza kráľ a pozerá si hostí. Zbadá človeka, ktorý nemá oblečený svadobný odev a hovorí mu: „Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?“
- Pokúsim sa pozrieť na svoj odev. Môžem si predstaviť seba pred kráľom. Čo hovorí kráľ mne? Môžem v tomto odeve zakúšať prítomnosť kráľovho syna?
- Rozprávam sa s Kráľom, ako keď sa priateľ rozpráva so svojím priateľom. Vyslovím, čo sa ma dotklo, čo mnou hýbe, čo mi leží na srdci. Vyjadrím svoju vďačnosť, bolesť, radosť, strach, zmätok, neistotu...
- Čas modlitby môžem zakončiť slovami piesne: Chválu vzdajme Otcovi, chválu i Synovi, chválu Svätému Duchu, chválu Bohu v troch osobách.
- Pozriem sa spätne na čas modlitby. Čo bolo pre mňa životodarné? Čo, naopak, bránilo životu? Môžem si zapísať, kde sa ma Boh najviac dotkol.