Ježišovi učeníci porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám.“ Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal. „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti – a vidíte, že ja mám.“ Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy.
A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?“ Oni mu podali kúsok pečenej ryby. I vzal si a jedol pred nimi. Potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.“
Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, a povedal im: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami.“
Lk 24, 35-48
IMPULZ NA MODLITBU
- Ježiš zastal uprostred učeníkov a povedal im: „Pokoj vám.“
- Započúvam sa do jeho slov o pokoji a poprosím o milosť otvorenia sa pre prijatie Ježiša s pokojom, ktorý mi prináša.
- „Čo sa ľakáte...?“ – pokračuje Ježiš, keď vidí, v akom rozpoložení sú učeníci a že si o ňom myslia, že vidia ducha, a dodáva: „Dotknite sa ma a presvedčte sa!“ ...ukázal im ruky a nohy.
- Vybavím si v predstave obraz Ježiša, jeho nôh a rúk, na ktorých sú oslávené rany. Priblížim sa k nemu a dotknem sa ho.
- Ježiš videl realitu učeníkov, ich údiv, radosť, zmätok i to, že ho vnímajú ako ducha. Na dôkaz toho, aby uverili, že je naozaj prítomný, ich prosí o jedlo.
- Ježišovi záleží na všetkom, čím žijem. Nechám ho pristúpiť do mojej blízkosti a dovolím mu dotknúť sa mojich rán.
- Je niečo, čomu od veľkej radosti alebo možno bolesti neviem, nemôžem uveriť?
- Na záver v modlitbe ďakujem Ježišovi za jeho prítomnosť a poprosím ho o milosť, ktorú teraz najviac potrebujem.