Ježiš išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema. Keď sa priblížil k Betfage a Betánii pri hore, ktorá sa volá Olivová, poslal dvoch učeníkov so slovami: „Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte! A keby sa vás niekto opýtal: ‚Prečo ho odväzujete?‘, poviete: ‚Pán ho potrebuje.‘“ Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal. Keď osliatko odväzovali, povedali im jeho majitelia: „Prečo odväzujete osliatko?“ Oni povedali: „Pán ho potrebuje.“ Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša. Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte. A keď sa už blížil k úpätiu Olivovej hory, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli, a volali: „Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!“ Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: „Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!“ On odvetil: „Hovorím vám: Ak budú oni mlčať, budú kričať kamene.“
Lk 19, 28-40
IMPULZ NA MODLITBU
- Prichádzam pred Boha. Nájdem si polohu, v ktorej zotrvám v čase modlitby. Dýcham pravidelne a pomaly. Vnímam, ako sa pomaly upokojuje moje vnútro. Nechám sa objať Bohom, ktorý je teraz na tomto mieste.
- Prosím o milosť, ktorú túžim v modlitbe dostať. Tu to môže byť: aby som vedel chváliť Boha za to, kým je a čo všetko vďaka nemu mám.
- Pomaly si prečítam text evanjelia. Prečítam si ho viackrát a potom sa pomaly dostávam do príbehu.
- Môžem si predstaviť seba ako jednu z postáv príbehu. Sledujem učeníkov, ktorí odväzujú osliatko, vidím, ako ho privádzajú k Ježišovi. Ježiš na ňom vstupuje do Jeruzalema.
- Sledujem Ježišovu tvár. Počúvam hlasy učeníkov, ktorí volajú: „Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom!“
- Učeníci si uvedomujú, čo pri Ježišovi videli a zažili. Volajú na slávu Ježišovi, ktorý je pre nich Kráľom. Čo to vo mne vyvoláva? Chcem aj ja kričať s nimi, či radšej chcem s nimi ticho ísť? Alebo je to pre mňa nepríjemné?
- Môžem si spomenúť na všetky zázraky v mojom živote a radosti, ktorými ma obdaroval Boh. Môžem mu za to vzdať slávu svojimi slovami.
- Ale tiež môžem prosiť o milosť nezabudnúť na to, že je Bohom vtedy, keď príde čas skúšky.
- Ježiš ma neopúšťa. On prežil život na zemi a vie, čo znamená byť človekom. Môžem s ním hovoriť o mojich strachoch a trápeniach. Môžem aj ja jeho sprevádzať v tomto týždni jeho utrpenia. Hľadím na neho a on na mňa. Počúvam, či niečo hovorí.
- Nechám doznieť, čo vo mne zarezonovalo. Poďakujem sa Ježišovi za čas, ktorý sme spolu mohli stráviť.