2. ADVENTNÁ NEDEĽA - 7. 12. 2025

V ten deň: Z kmeňa Jesseho vzíde ratolesť a z jeho koreňov vyženie výhonok. A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bázne pred Pánom. A bude mať záľubu v bázni pred Pánom. Nebude súdiť podľa zdania očí, ani nebude karhať podľa počutia, ale podľa spravodlivosti bude súdiť chudobných a podľa práva bude rozhodovať v prospech ponížených zeme. Zem udrie prútom svojich úst a dychom svojich perí usmrtí bezbožníka. Spravodlivosť bude pásom jeho bedier a vernosť opaskom jeho bokov. Vlk bude bývať s baránkom, leopard si ľahne vedľa kozliatka. Teliatko i lev budú žrať spolu a chlapček ich bude zaháňať. Krava a medvedica sa budú spolu pásť, ich mláďatá budú vedno odpočívať. Lev sťa vôl sa bude kŕmiť slamou, dojča sa bude hrať nad dierou hada, do skrýše vretenice siahne rukou batoľa. Nik nebude škodiť ani pustošiť na celom mojom svätom vrchu; lebo poznaním Pána bude naplnená zem, ako vody napĺňajú moria. V ten deň koreň Jesseho sa vztýči ako znamenie národom; pohania ho budú vyhľadávať a slávny bude jeho príbytok. (Iz 11, 1-10)

 IMPULZ NA MODLITBU

• Najskôr sa pripravím na meditáciu jednoduchým gestom: Na adventnom venci zapálim dve sviece. Ak ho nemám, zapálim aspoň jednu sviecu a na chvíľu sa zahľadím do jej plamienka.

• S každým pohľadom do svetla cítim, ako sa moje myšlienky spomaľujú, ako napätie postupne mizne a srdce sa stáva pokojnejším.

• Do môjho upokojeného srdca i mysle mi zaznievajú slová proroka Izaiáša: "Z kmeňa Jesseho vzíde ratolesť a z jeho koreňov vyženie výhonok. A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bázne pred Pánom."

• Poprosím Pána, aby Duch múdrosti, rozumu, rady a sily zostúpil aj na mňa, na moje myšlienky, slová i rozhodnutia a aby vo mne prebúdzal hlbokú úctu k nemu.

• Pomaly si prečítam celý text prvého čítania dnešnej nedele. Neponáhľam sa. Nechávam padnúť do môjho srdca každé jedno slovo.

• Ak je v texte veta, ktorá ma osloví, zastavím sa pri nej. Nechávam Božie slovo, aby ku mne hovorilo svojím vlastným tempom – ticho, jemne, pravdivo.

• Predstavím si kmeň, ktorý prežil toho dosť veľa: vietor, dážď, sucho, zimu, horúčavu... Chvíľu naň pozerám vnútorným pohľadom. Vyrastá z neho niečo malé práve tam, kde by som to vôbec nečakal – malý, zelený výhonok. Je plný sily, hoci je taký nenápadný. Nič nehlása, nerobí hluk. Len ticho rastie.

• "Z kmeňa Jesseho vzíde ratolesť..." Je to prísľub, prísľub Boha.

• Ratolesť nevyrastá z povrchu. Rastie z toho, čo je skryté.

• Nazerám, kontemplujem túto ratolesť. Vnímam jej pomalý rast.

• Rozprávam s Bohom o tom, čo som v tomto tichom nazeraní ratolesti prežil a pocítil.

• Meditáciu ukončím krátkou modlitbou: Pane, nauč ma veriť tvojim prísľubom, aj keď ich ešte nevidím naplnené. Nauč ma čakať s dôverou, tichou nádejou a s otvoreným srdcom.