2. NEDEĽA PO NARODENÍ PÁNA - 4. 1. 2026

Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Jn 1, 1-5. 9-14

IMPULZ NA MODLITBU

• Na začiatku modlitby sa stíšim a uvedomím si, že Pán je tu prítomný a rád so mnou strávi túto chvíľu. Na prahu nového roka sa mi Boh prihovára vo svojom slove.
• Viackrát si pomaly prečítam uvedený text z Jánovho evanjelia. Potom si môžem priviesť na myseľ nasledujúcu scénu, inšpirovanú sv. Ignácom z Loyoly:
• Predstavím si nebo, akokoľvek sa mi to bude dať, a v ňom Najsvätejšiu Trojicu, ktorá s hlbokým spolucítením hľadí na náš svet. Otec, Syn a Duch Svätý vidia všetkých ľudí, každú krajinu, každého jednotlivca, vidia choroby, vojny a dôsledky veľkého utrpenia, polarizáciu v spoločnostiach, živelné pohromy, hlad, rôzne tragédie atď. Uvedomím si, že Najsvätejšia Trojica sa díva s pohnutím na tieto situácie, a preto, že miluje človeka, veľmi túži po záchrane a spáse sveta. Spolu s božskými osobami sa pozerám aj na všetko dobro, lásku, spolupatričnosť medzi ľuďmi, nezištnú pomoc, obetavosť a radosť na svete. S vďačným srdcom sa spolu s Bohom z toho teším.
• V pravom, Božom čase sa Otec, Syn a Duch Svätý rozhodli, že vykúpia človeka. V tom okamihu sa druhá božská osoba ponúkla vziať na seba vykonanie diela spásy. Je "Slovom, ktoré bolo na počiatku, bolo u Boha, bolo a je samým Bohom". Prišiel a prichádza i dnes do nášho sveta, do sŕdc tých, ktorí ho milujú, aj k tým, ktorí ho neprijímajú. Prichádza do môjho osobného sveta, do mojej reality a túžob, slabostí i radostí.
• Môžem mu v tejto chvíli predostrieť to, čo prežívam, ako sa mám, za čo sa modlím, tiež mojich drahých aj to, čo ma trápi, že sa deje vo svete. Rovnako mu môžem porozprávať o tom, čo ma v živote teší a poďakovať sa mu za to.
• "Z jeho plnosti sme prijali milosť za milosťou." Ďakujem Pánovi, predkladám mu svoje prosby a predstavím si, že na mňa prúdi čistá voda milostí ako z prameňa vodopádu. Boh dáva nezištne, s túžbou, so súcitom, z lásky. Ponorím sa do prúdu milostí. Nechám sa osviežiť, posilniť. Ďakujem mu a prosím o útechu a nádej pre každý deň roka, ktorý je predo mnou. Amen.