20. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ - 17. 08. 2025

Židia šomrali na Ježiša, lebo povedal: "Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba," a hovorili: "Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn, ktorého otca a matku poznáme? Ako teda hovorí: 'Zostúpil som z neba!?'" Ježiš im odpovedal: "Nešomrite medzi sebou! Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň. U Prorokov je napísané: 'Všetkých bude učiť sám Boh.' A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne. Nie že by bol niekto videl Otca; iba ten, ktorý je od Boha, videl Otca. Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život. Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta." Jn 6, 41-51

IMPULZ NA MODLITBU

• Sv. Ignác nám ponúka pred samotnou modlitbou urobiť dobrú prípravu. Tieto prípravné kroky nám pomáhajú byť viac a lepšie disponovaný na stretnutie s Pánom.
• Ak sa budem modliť ráno, tak večer pred spaním si opakovane prečítam vybraný text Písma.
• Nájdem si pokojné miesto, kde nebudem rušený. Modlitbu začnem napr. zapálením sviece a pomalým prežehnaním sa.
• Vnútorne sa stíšim a upokojím. Vychutnám si prítomný okamih, som celý tu a teraz. Skúsim vedome vnímať, že Pán je tu a túži sa so mnou stretnúť. "Skúste a presvedčte sa, aký dobý je Pán."
• Poprosím Pána o milosť, ktorú potrebujem. Tu to môže byť: Prosím o dar prijatia, ktoré je opakom šomrania, na ktoré nás Pán upozorňuje. Vzbudím si veľkodušnosť a odvahu dovoliť Pánovi konať, prekvapiť ma počas modlitby.
• Pomaly, opakovane si čítam text z Písma. Ak som sám a zdá sa mi to vhodné, prečítam ho nahlas. Nechám ho na seba pôsobiť. Vnímam, čo z textu púta moju pozornosť.
• Akým slovom, obrazom, zvukom či vôňou ku mne prehovára Božie slovo? Keď to objavím, zostanem pri tom a vychutnám si to, prípadne si to zapíšem.
• Ježišovými slovami k židom: "Nešomrite medzi sebou." sa môžem nechať pozvať prehodnotiť v sebe tento zlozvyk šomrania, ktorý môže otravovať moje srdce i vzťahy. Ak som opakovane tvrdý, sarkastický, ak neustále kritizujem zlyhania druhých i svoje, tak ma hriech horkosti – šomrania drží vo svojej moci. Ak mu dovolím zakoreniť sa vo mne, začnem z rôznych vecí obviňovať druhých namiesto toho, aby som prebral zodpovednosť. (porov. Ken Kneipmann, Uzdravujúci pôst duše, s. 119)
• Možno sa budem chcieť Ježiša niečo spýtať. Položím mu svoju otázku. Čo mi leží na srdci? Rozprávam sa s ním, lebo láska spočíva v obojstrannej komunikácii. To znamená, že milujúci dáva a odovzdáva milovanému to, čo má. (DC 231)
• Čím sa mi snaží prihovoriť? Ktorá časť z tejto Ježišovej reči je mi najbližšia? V čom z môjho vlastného príbehu a skúsenosti sa konkretizuje toto Božie slovo?
• Nechám sa pozvať k dialógu s Ježišom o živote, chlebe, večnom živote. Rozprávam sa a počúvam. Prosím ho alebo odprosujem, ďakujem mu za dar chleba života, chválim ho alebo mu darujem čas svojho mlčania.
• Modlitbu ukončím prežehnaním sa alebo iným gestom.