21. nedeľa v Cezročnom období - 24. 8. 2025

Cestou do Jeruzalema prechádzal Ježiš mestami a dedinami a učil. Ktosi sa ho spýtal: "Pane, je málo tých, čo budú spasení?" On im povedal: "Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: 'Pane, otvor nám!' A on vám povie: 'Ja neviem, odkiaľ ste!' Vtedy začnete hovoriť: 'Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil.' Ale on vám povie: 'Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!' Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von. A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými." Lk 13, 22-30

IMPULZ NA MODLITBU

• Svoje stretnutie s Bohom v modlitbe začnem stíšením sa a uvedomením si seba tu a teraz. Pomocou k stíšeniu mi môže byť vnímanie dlaní, vnímanie vlastného dychu. Venujem krátky moment upokojeniu svojho tela i mysle.
• Pripomeniem si, že Boh je ten, ktorý je prítomný stále. Vstúpim do jeho prítomnosti. Prosím o svetlo Božieho Ducha a vnímavosť srdca na jeho dotyk.
• Vo chvíli ticha prosím o milosť, o dar, ktorý túžim v modlitbe dostať. Pomaly si prečítam text evanjelia. Zastavím sa pri slove alebo vete, ktorá sa ma dotýka, hýbe mojím vnútrom. Som pozorný a vnímavý na svoje vnútro, ako sa text dotýka môjho života, ako sa pri danej vete, slove vnútorne cítim.
• Ježiš vysvetľuje dôležitú pravdu, ktorá je možno pre počúvajúcich ťažko pochopiteľná i akceptovateľná. Poukazuje na to, že je dôležité ísť tesnou bránou a zároveň upozorňuje, že nie všetkým bude brána otvorená. Dokonca ňou neprejdú ani tí, ktorí sa prezentujú vykonaným dobrom. Čo je teda skutočným kritériom? Ježiš hovorí o živote, ktorý je žitý v spojení s ním. Nie každé dobro je konané z Božieho Ducha a s úprimným úmyslom. Občas konáme dobro podľa seba a pre seba. Ježiš nás teda pozýva k pozornosti, vnímavosti a rozlišovaniu. Vyzdvihuje tých, ktorí sú citliví na Božie vedenie a konajú autenticky.
• Na záver modlitby sa porozprávam s osobou Krista ako priateľ s priateľom. Hovorím s ním o tom, čo mnou hýbe, o tom, čo cítim, že je dôležité vysloviť.
• V krátkej reflexii sa pozriem, kde bol Boh v mojej modlitbe. Pozriem sa, ktorý moment bol pre mňa zvlášť intenzívny. K čomu Boh pozýva mňa osobne? K akému vnútornému postoju? Čo to konkrétne znamená pre môj život?