28. NEDEĽU V CEZROČNOM OBDOBÍ - 12. 10. 2025

Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš pomedzi Samáriu a Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali a hlasne kričali: "Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!" Keď ich uvidel, povedal: "Choďte, ukážte sa kňazom!" A ako šli, boli očistení. Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán. Ježiš na to povedal: "Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu!" A jemu povedal: "Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila." Lk 17, 11 - 19

IMPULZ NA MODLITBU

• Vnútorne sa upokojím, spomalím dýchanie a vnímam Božiu prítomnosť v sebe a okolo seba. Ak je mi to prirodzené, vychutnám si tento čas.
• Potom poprosím Boha o milosť, ktorú chcem dosiahnuť. Môžem prosiť o milosť vďačnosti za všetky uzdravenia v mojom živote.
• Pokojne a sústredene si prečítam evanjelium dnešnej nedele a pokúsim sa uvažovať nad ním z pohľadu človeka, ktorý je vďačný za všetky uzdravenia svojho života – fyzické, psychické, duchovné... Aj keď si ich budem v modlitbe pripomínať, robím to z pohľadu vďačnosti.
• "Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov." Lk 17, 12
• Ježiš stretáva desať mužov, vylúčených zo vzťahov, zo spoločenstva, z rodiny; žijúcich s vyhliadkou smrti. Mužov, ktorí museli iných vždy upozorniť na svoju prítomnosť, aby si od nich držali bezpečnú vzdialenosť. Môžem si spomenúť na chvíle môjho "vylúčenia", na čas, keď som sa tak cítil. Ale hlavne si spomeniem na to, že Ježiš ma aj v tejto ťažkej situácii stretol a nevyhol sa mi. Poďakujem mu za to.
• "Zďaleka zastali a hlasne kričali: "Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!" Keď ich uvidel, povedal: "Choďte, ukážte sa kňazom!" Lk 17, 13-14
• Malomocní neboli uzdravení okamžite. Prišli k Ježišovi s prosbou o zmilovanie; uverili, že ich môže uzdraviť; v momente, keď ich Ježiš posiela ukázať sa kňazom, ešte nevidia žiadne zlepšenie svojho stavu – napriek tomu idú. Aká bola moja osobná cesta uzdravenia? Ďakujem Ježišovi za každý krok, ktorý na nej spolu so mnou urobil.
• "Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán." Lk 17, 15-16
• Samaritán ma dnes opäť učí vďačnosti. S odstupom času možno dokážem ďakovať za moje "malomocenstvo", ktoré ma priviedlo k Ježišovi a on ma uzdravil.
• Sv. Ignác z Loyoly bol presvedčený, že vďačnosť je jednou z najvznešenejších čností a vedie človeka k novému životu: "Cit vďačnosti voči Bohu je prvý a rozhodný krok na ceste k novému životu." Nebojme sa vykročiť!
• Na záver sa pomodlím modlitbu Sláva Otcu...