3. PÔSTNA NEDEĽA - 8. 3. 2026

Ježiš prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia.
Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: "Daj sa mi napiť!" Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. Samaritánka mu povedala: "Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?" Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. Ježiš jej odpovedal: "Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: 'Daj sa mi napiť,' ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu." Žena mu povedala: "Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?" Ježiš jej odvetil: "Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života." Žena mu vravela: "Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!" Povedal jej: "Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!" Žena mu odpovedala: "Nemám muža." Ježiš jej vravel: "Správne si povedala: 'Nemám muža,' lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu." Žena mu vravela: "Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať." Ježiš jej povedal: "Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde." Žena mu vravela: "Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko." Ježiš jej povedal: "To som ja, čo sa rozprávam s tebou." Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik nepovedal: "Čo sa jej pýtaš?" Alebo: "Prečo sa s ňou rozprávaš?" Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom: "Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?" Vyšli teda z mesta a šli k nemu. Medzitým ho učeníci prosili: "Rabbi, jedz!" On im povedal: "Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte." Učeníci si hovorili medzi sebou: "Vari mu niekto priniesol jesť?" Ježiš im povedal: "Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo. Nevravíte aj vy: 'Ešte štyri mesiace a bude žatva?' Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu! Žnec už dostáva odmenu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa spoločne tešili aj rozsievač, aj žnec. Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne. Ja som vás poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy ste vstúpili do ich práce." Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: "Povedal mi všetko, čo som porobila." Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. A žene povedali: "Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta." Jn 4, 5-42

IMPULZ NA MODLITBU

• Na začiatku modlitby sa stíšim a uvedomím si, že Pán je tu prítomný a sprevádza moju cestu týmto Pôstnym obdobím. Aké je pre mňa, odkedy sa začalo? Nachádzam v ňom nejaký dar?
• Viackrát si pomaly prečítam uvedený text z Jánovho evanjelia. Tým, že je obsiahly, skúsim si uvedomiť, na ktorom mieste sa mi najviac prihovára, kde mi akoby "horí srdce".
• Môžem sa potom modliť nasledovne: Predstavím si scénu, nakoľko je mi to možné: horúčavu dňa, Ježišovu únavu, chvíľu samoty pre nabratie dychu, Ježišovo intuitívne vnímanie ženy, ktorá prichádza po vodu... ženu, ktorá netuší, aký podstatný pre ňu bude tento deň..., vodu, ktorá je tu ako symbol a základný prvok života, ktorý Ježiš vyzdvihne ako prejav jeho Ducha...
• Zadívam sa na ich pohľady: Ježiš vníma ženu, ktorá prichádza..., hľadí na ňu láskavo, s úctou, so spolucítením a dojatím otca a matky pre svoje dieťa, s túžbou oslobodiť ju, urobiť ju celistvou, vrátiť jej seba samú a obdarovať ju poznaním Mesiáša a vzťahom k nemu...
• Žena, keď ho zbadá, ustrnie, uniká, rýchlo naberá vodu... Keď ju on osloví, najprv úsečne odpovedá..., potom sa odváži na neho pozrieť...
• V ich dialógu je žena najprv vyhýbavá..., Ježiš je veľmi otvorený, akoby iba kvôli nej prišiel... Zjavuje jej najhlbšie tajomstvo seba ako prameňa živej vody... Pomenuje otvorene jej situáciu, svojou pravdou oslobodzuje..., vysvetľuje, ako si autenticky ctiť Otca...
• Žena sa pod jeho pohľadom mení... a dokáže naňho pohliadnuť... Je rešpektovaná, prijatá, oslobodená... To je jej bod zlomu...
• Uteká, aby zvestovala dobrú zvesť, tak ako to práve zažila a ako to vie...
• Skúsim sa pozrieť do seba, do svojej minulosti, do svojho vzťahu s Bohom a s Ježišom... Môžem sa rozpamätať na svoj "bod zlomu", keď sa nám s Bohom obrazne stretli pohľady a Boh vo mne začal stvárňovať nového človeka...
• Poďakujem za to, že mám Boha, že o mne vie a že mu patrím. Všetky miesta, kde cítim, že v sebe potrebujem nový "bod zlomu", mu prinesiem k studni v Samárii.