5. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ - 8. 2. 2026

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali. Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“   Mt 5, 13-16

IMPULZ NA MODLITBU

• Pripravím sa na modlitbu zapálením sviece. Vnímam horiaci plameň a zotrvám chvíľu v tichu pokojným nazeraním.

• Ježiš o sebe povedal, že je svetlo sveta (porov. Jn 8,12). Dovolím mu, aby sa dotkol môjho vnútra a aby ma prežiarila jeho prítomnosť.

• V jeho svetle a s jeho pomocou pristúpim k čítaniu dnešného evanjelia s prosbou počuť a prijať to, čo mi chce povedať.

• Zotrvám pri slove, ktoré ma v evanjeliu oslovilo, a vnímam, čo vo mne prebúdza. Sformulujem svoju vnútornú túžbu.

• Ježiš nehovorí: „Buďte soľou, buďte svetlom.“ Povie: „Vy ste soľ zeme, vy ste svetlo sveta.“ Toto svetlo a chuť sú vo mne už prítomné, sú mi darované a nie sú len výsledkom môjho vlastného snaženia.

• Precítim, že byť „soľou“ znamená mať niečo, čo premieňa každodenný život, a to drobnú láskavosť, trpezlivosť, radosť, ktorá zdieľa chuť života s druhými. Byť „svetlom“ znamená prinášať jas aj tam, kde je tma, smútok alebo zmätok, pokojnou prítomnosťou, úsmevom či dobrým slovom.

• Pripomeniem si situácie, v ktorých som zakúsil vnútornú premenu – momenty, keď mi chýbala chuť pustiť sa do niečoho, nadšenie ísť ďalej a nevzdávať sa. Vybavím si chvíľu, keď sa temnota v mojom vnútri rozplynula po tom, čo som prosil Boha, po vytrvalej modlitbe alebo keď mi on sám poslal do cesty človeka, ktorý ma vypočul a povzbudil.

• V osobnom rozhovore s Ježišom mu poďakujem za každý prejav jeho záujmu. Ďakujem, že je svetlom, ktoré rozjasňuje temnoty, prináša pokoj a vracia chuť žiť.

• Meditáciu ukončím modlitbou Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.