5. PÔSTNA NEDEĽA - 22. 3. 2026

Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. Preto mu sestry poslali odkaz: "Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý." Keď to Ježiš počul, povedal: "Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn." Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. Až potom povedal učeníkom: "Poďme znova do Judey." Učeníci mu vraveli: "Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?!" Ježiš odpovedal: "Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohoto sveta. Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom nieto svetla." Toto povedal a dodal: "Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť." Učeníci mu povedali: "Pane, ak spí, ozdravie." Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o spánku. Vtedy im Ježiš povedal otvorene: "Lazár zomrel. A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu!" Tomáš, nazývaný Didymus, povedal ostatným učeníkom: "Poďme aj my a umrime s ním." Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. Betánia bola pri Jeruzaleme, vzdialená asi pätnásť stadií, a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za bratom. Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. Marta povedala Ježišovi: "Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá." Ježiš jej povedal: "Tvoj brat vstane z mŕtvych." Marta mu vravela: "Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení." Ježiš jej povedal: "Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?" Povedala mu: "Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet." Ako to povedala, odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela: "Učiteľ je tu a volá ťa." Len čo to ona počula, vstala a šla k nemu. Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu Marta vyšla naproti. Keď Židia, čo boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli: "Ide sa vyplakať k hrobu." Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: "Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel." Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený sa opýtal: "Kde ste ho uložili?" Povedali mu: "Pane, poď sa pozrieť!" A Ježiš zaslzil. Židia povedali: "Hľa, ako ho miloval!" No niektorí z nich hovorili: "A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!" Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. Ježiš povedal: "Odvaľte kameň!" Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: "Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe." Ježiš jej vravel: "Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?" Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: "Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal." Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: "Lazár, poď von!" A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal: "Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!" Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho. Jn 11, 1-45

IMPULZ NA MODLITBU

• Na úvod dnešného stretnutia s Pánom sa stíšim a uvedomím si Božiu láskyplnú prítomnosť. Začnem modlitbu v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
• Prosím Pána o jeho svetlo počas tejto modlitby a o milosť, aby všetky moje myšlienky, slová, skutky boli na jeho slávu.
• Pomaly si prečítam text...
• Ak som počas čítania pocítil konkrétnu túžbu, sformulujem ju a poprosím Pána o túto milosť.
• Môžem si text ďalej jednoducho čítať a sýtiť sa ním alebo si nechať dej prehrávať pred očami srdca, kontemplovať. Môžem byť pozorovateľom postáv a ich rozhovorov, citov, hnutí... alebo sa tiež stať súčasťou deja.
• Môže ma upútať konkrétne slovo, veta, okamih deja... Zostanem tam a vychutnávam, kým ma slovo sýti.
• Ak mi stačí sledovať a vychutnávať, nesnažím sa o nijaký výkon, len byť tam, byť s Ježišom. Ak mi to pomôže, môžem si všímať, ako Ježiš prežíva tieto chvíle, ako vyjadruje svoje prežívanie, vzťahy... Ako to na mňa pôsobí? Aké hnutia to vo mne vyvoláva? Hovorí Ježiš niečo aj mne/o mne?
• Poďakujem Ježišovi, že mi túži zjavovať svoju i Otcovu lásku i slávu.
• Na záver sa pomodlím modlitbu Otče náš a zotrvám chvíľu v spätnom pohľade na čas modlitby: Oslovilo ma niečo? Čo bolo najsilnejšie, pekné, rušivé? Chcem si z toho niečo vziať do ďalších dní?