Sme ženský rehoľný inštitút, ktorý založila Angličanka Mária Wardová v rokoch 1609 – 1615 na základe Božieho pozvania, ktoré dostala v troch vnútorných intelektuálnych víziách. Spoločenstvo jej priateliek a nasledovníčok má napredovať podľa duchovnosti sv. Ignáca z Loyoly a prevziať spôsob života a pravidlá Spoločnosti Ježišovej (jezuitov). V názve jej spoločenstva má byť podľa želania zakladateľky meno Ježiš, ku ktorému máme osobitný vzťah. Preto sa nazývame Congregatio Jesu (čítaj kongregácio jezu), čo v slovenčine možno preložiť ako Ježišova kongregácia. Z praktických dôvodov však používame latinskú verziu názvu, keďže sme medzinárodnou rehoľou s celosvetovou pôsobnosťou. 

Congregatio Jesu (CJ) sa nachádza v Európe, Ázii a v Latinskej Amerike. Slovenská provincia Congregatio Jesu zahŕňa aj komunity našich členiek vo Viedni, v Českej republike a na Ukrajine. V našej provincii sme spolu ako členky slovenskej, českej, ukrajinskej a maďarskej národnosti.

Na Slovensku v súčasnosti žijeme a pôsobíme na týchto miestach:

• Bratislava – provinciálny dom a ďalšie 3 komunity
• Považská Bystrica
• Banská Bystrica
• Ružomberok
• Jarovnice
• Prešov – 3 komunity
• Košice
• Bardejov
• Zborov

V Českej republike:

• Praha
• Mladá Boleslav
• Štěkeň
• Karlova Studánka

Na Ukrajine:

• Užhorod
• Seredne
• Kyjev

Vo Viedni pôsobí jedna komunita a tiež je tam ustanovený európsky noviciát, kde sú formované novicky našej provincie.

V prvom rade slúžime rozšíreniu Božej slávy. Konkrétne to znamená, že sa všetkými možnými spôsobmi usilujeme zveľaďovať dar viery v sebe a tiež v ľuďoch, ku ktorým sme poslané prostredníctvom našich rozličných činností. Pomáhame im prehĺbiť sa v duchovnom živote na ich ceste k spáse a okrem toho ochotne vykonávame všetky činnosti, ktorými môžeme prejaviť lásku k Bohu a k ľuďom.

Napomáhame sociálne a charitatívne činnosti, ktoré zveľaďujú životné podmienky človeka, zasadzujeme sa za spravodlivosť, podporujeme ochranu životného prostredia, stojíme pri trpiacich, chorých a utláčaných, ako je napríklad na niekoľkých miestach všemožná pomoc rómskej menšine – od dospelých až po deti, ktorým práve budujeme materskú školu v obci Jarovnice.

Poskytujeme pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi, sociálne slabým rodinám, bezdomovcom a trpiacim na rôzne závislosti. Sprevádzame deti v oblasti logopédie. Vyučujeme náboženstvo aj profánne predmety, venujeme sa katechéze, pomáhame mladým študentom, ponúkame duchovné sprevádzanie jednotlivcom a skupinám, dávame duchovné cvičenia sv. Ignáca z Loyoly a rôzne prednášky z oblasti Sv. písma a spirituality.

Spolupracujeme so Spoločnosťou Ježišovou najmä na poli spirituality a navzájom sa podporujeme. Spolupracujeme aj so spoločenstvami v Ignaciánskej rodine, ako sú CVX, Magis, SKA a "12", ako aj s inými rehoľami.

Pôsobíme v cirkevných inštitúciách, ako sú farské úrady a arcibiskupské kúrie, kde slúžime v administratíve i praktických potrebách a v spolupráci s kňazmi pracujeme vo farnostiach.

Spravujeme jedinú Výrobňu hostií na Slovensku v Prešove, kde podľa cirkevných predpisov a v atmosfére modlitby pečieme nekvasený chlieb do kostolov a farností a podľa priania niektorých slovenských kňazov mimo Slovenska ho distribuujeme aj do zahraničia.

Niektoré členky pracujú ako zdravotníčky v našom domove sociálnych služieb a zariadení pre seniorov v Prešove a taktiež v ambulanciách, niekoľkých nemocniciach, hospicoch a v kúpeľoch.

Na Ukrajine pracujeme s ľuďmi trpiacimi následkami vojny, poskytujeme im ubytovanie, hmotnú pomoc, v Užhorode spravujeme Sociálne centrum Márie Wardovej pre mladých ľudí "na polceste", pracujeme vo farnostiach, v materskej škole v Serednom, v katechéze, navštevujeme starších opustených ľudí, venujeme sa deťom v rámci art terapie a v organizácii DePaul v Kyjeve a solidárne stojíme pri nich v ťažkých chvíľach.

Naše staršie a choré členky sa osobitne modlia za potreby Cirkvi, Svätého Otca, sveta, za ukončenie vojen a za príchod Božieho kráľovstva do životov ľudí.

V našom duchovnom živote sa opierame najmä o duchovné cvičenia sv. Ignáca, ktoré každá z nás absolvuje pravidelne každý rok ako 8-dňové a 2-3x v živote ako 30-dňové. Duchovné cvičenia – exercície sú nástrojom na usporiadanie vlastného života, aby sme bez prekážok, ktoré by nás mohli vnútorne ovplyvňovať, konali to, čo od nás chce Boh, a nasledovali ho v čo najužšom vzťahu s ním. Prežívanie exercícií a ich aplikovanie do denného života nás učí duchovnému rozlišovaniu, ktoré potrebujeme, aby sme boli neustále na "Božej linke", hľadali a nachádzali ho vo všetkých veciach a vnímali, čo od nás chce a kam nás vedie. Pomáhajú nám starostlivo si vyberať prostriedky, ktoré napomáhajú našu službu, aby bola vždy viac zameraná na väčšiu Božiu slávu.

Pri nasledovaní Ježiša hľadíme cez prizmu exercícií na jeho spôsob jednania s ľuďmi: Ježiš ich pozdvihol, povzbudil, povolal, usmernil, poveril, poučil, uzdravil, uspokojil... Jeho cieľom bolo, aby ľudia boli pozdvihnutí, aby dokázali stáť pri sebe, aby vedeli, že sú milovaní, že rastú do stále väčšej slobody, aby vnímali, že Boh chce s nimi žiť v priateľstve. Hlboký vzťah s Bohom dáva človeku vnútornú slobodu, ktorú si v našom CJ vážime nadovšetko.

Pre Máriu Wardovú bol spôsob, akým Ježiš interagoval s ľuďmi, dokonalý a do svojho denníka si napísala: "...milovala som tú cestu, ktorou išiel on a túžila som kráčať po nej hlavne preto, že po nej kráčal on."

Zakladateľka si pre svoje členky priala postoj jednoduchosti, nenáročnosti a spokojnosti a zanechala nám opis duchovného profilu z roku 1615, aký sme pozvané v sebe vybudovať. Nazvali sme ho "Spravodlivá duša". Jej prvé spoločníčky ju definujú ako dušu v nevýslovnej kráse. Všetky jej kvality sú prepojené. Žije v slobode od naviazanosti na pozemské veci a je hlboko spojená s Bohom. Vďaka tomu vlastní pravú slobodu ducha, indiferenciu, duchovnú múdrosť a pripravenosť na všetko, čo si vyžaduje náš spôsob života, že máme konať. Na základe tohto dedičstva našej zakladateľky sa usilujeme žiť tri základné postoje:

Spravodlivosť – celkový postoj, akého chce mať Boh človeka, celkom prenechaného jeho milujúcej vôli;

Pravdivosť – chápaná ako čistota charakteru, keď sa človek ukazuje taký, aký je, a je taký, aký sa ukazuje;

Sloboda – od uzavretosti do svojho vlastného "ja" a dokonalá disponibilita pre všetky dobré skutky.

Takto zakotvené môžeme ísť a účinne slúžiť v našich poslaniach pre stále väčší vzrast Božej slávy a pomoc ľuďom. Vnútorná sloboda nám dáva ochotu kedykoľvek prijať akékoľvek poslanie a dáva nám odvahu a milosť ísť aj tam, kde iní nechcú. K tomu sa zaväzujeme osobitným štvrtým sľubom. 

Veríme a skúsenosť nám dosvedčuje, že Boh dal vzniknúť Congregatio Jesu, zachováva ho a vedie a my celkom dôverujeme jeho milosrdnej ruke. V každom čase nám posiela dievčatá a mladé ženy, ktorým vkladá do srdca túžbu nasledovať ho a žiť pre neho naším spôsobom života.

V prípade záujmu, keď sa mladá žena s nami skontaktuje prostredníctvom niektorej našej členky alebo priamo e-mailom na provincialatcj@gmail.com, spravidla dostane pozvanie stretnúť sa s niektorou našou členkou, ktorá ju usmerní ohľadom ďalších krokov už vzhľadom na individuálnu situáciu a možnosti záujemkyne.

Pri záujme o Congregatio Jesu je veľmi vítaná znalosť angličtiny, ako aj iných jazykov. Ideálny vek pre vstup je maximálne 40 rokov, avšak v jednotlivých prípadoch je možnosť prehodnotiť aj vstup záujemkyne vo vyššom veku.

V Congregatio Jesu máme 4 obdobia prvotnej formácie:

Kandidatúra – trvá spravidla niekoľko mesiacov. Záujemkyňa navštevuje niektorú komunitu CJ alebo v nej aj býva. Pozoruje život členiek a rozlišuje, či v nej rezonuje pozvanie Boha kráčať touto cestou. Nie je viazaná žiadnym záväzkom a je slobodná kedykoľvek odísť, ak by rozlíšila, že toto nie je jej cesta.

Postulát – trvá 6 mesiacov až 1 rok. V tomto období sa postulantka zoznamuje s naším spôsobom života, modlitby a zapája sa do komunitných aktivít. Spravidla pracuje na polovičný úväzok. Rozlišuje, či ju Boh povoláva na túto cestu, a všíma si jeho vedenie za pomoci vedúcej postulátu. Dostane materiál pre prvé základné oboznámenie sa s cieľom a činnosťou Congregatio Jesu. Ak je ku koncu postulátu záujemkyňa spokojná a upevnená v Božom volaní, a keď ju zároveň CJ vníma ako vhodnú pre začlenenie, postulantka napíše žiadosť o vstup do noviciátu.

Noviciát – trvá dva roky pod vedením skúsenej novicmajsterky a jej pomocníčky (sócius). Vstupom do noviciátu sa záujemkyňa už stáva členkou CJ, avšak ešte bez záväzkov. V noviciáte sa prelína duchovná formácia a štúdium pravidiel – Konštitúcií Congregatio Jesu, duchovné sprevádzanie, 30-dňové duchovné cvičenia a niekoľko experimentov – presnejšie niekoľkomesačných pobytov v rôznych inštitúciách v sociálnej, pastoračnej a charitatívnej oblasti. Počas týchto experimentov si novicka v sebe vybuduje nové návyky, zistí alebo sa upevní v tom, ku ktorej z uvedených oblastí sa cíti duchovne i prirodzene najviac priťahovaná a ukáže svoj spôsob jednania s ľuďmi i postupné zakoreňovanie sa v duchovnom živote. Ku koncu noviciátu novicka podá žiadosť o zloženie prvých dočasných sľubov čistoty, chudoby a poslušnosti.

Juniorát – takto sa nazýva obdobie po zložení prvých dočasných sľubov a spravidla trvá 6 rokov. Juniorka je už začlenená do niektorej z komunít a vykonáva svoje poslanie, ktoré dostala po spoločnom rozlišovaní s predstavenými na základe jej osobných darov, vzdelania, prípadnej predošlej praxe a zanietenia pre niektorú z oblastí nášho apoštolského pôsobenia. Obdobie juniorátu v sebe zahŕňa aj štúdium – podčiarkuje sa dôležitosť teologického vzdelania – a tiež iných subjektov pre jej ďalšie odborné pôsobenie v budúcnosti. V junioráte sa členka za pomoci vedúcej juniorátu snaží zladiť svoj duchovný život s prácou alebo štúdiom, komunitou a svojimi záľubami a stále viac všetko zameriavať na Božiu slávu a náš cieľ.

Posledný, šiesty rok juniorátu, je určený na prípravu na večné sľuby. Juniorka strávi toto obdobie mimo svojho poslania a v komunite na to určenej pod vedením skúsenej členky. V tomto období má možnosť 30-dňových duchovných cvičení a reflexie uplynulého času formácie a poslania. Tiež je poslaná na niekoľko experimentov, najčastejšie k našim členkám do zahraničia mimo vlastnej provincie, kde sa na pár mesiacov pripojí k ich komunitám a poslaniam.

Večnými sľubmi sa juniorka stáva plne začlenenou členkou CJ. Okrem troch sľubov skladá takzvaný 4. sľub – sľub poslušnosti vo vzťahu k poslaniam, ktorým vyjadrí svoju pripravenosť nechať sa poslať, kdekoľvek to bude na väčšiu Božiu slávu a pomoc dušiam, ako to zváži a rozhodne Svätý Otec a jej vlastné predstavené v Congregatio Jesu.

Po večných sľuboch sa všetky členky naďalej zveľaďujú v duchovnom živote a apoštoláte trvalou formáciou, ktorá zahŕňa pravidelné duchovné sprevádzanie, čerpanie z rôznych duchovných prameňov našej spirituality, Sv. písma a tiež prehlbovaním sa vo svojej odbornosti v poslaní. 10 rokov po večných sľuboch je možnosť roku duchovnej obnovy.