Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.
Jn 20, 19-31
IMPULZ NA MODLITBU
- Nájdem si vhodné miesto a čas na toto stretnutie s Bohom. Vnútorne sa stíšim a uvedomím si, že som v prítomnosti Boha, ktorý mi dáva dnešný deň, aby som v ňom prežíval radosť z Pánovho zmŕtvychvstania, preto sa dnes spolu so žalmistom modlím: „Toto je deň, ktorý učinil Pán, plesajme a radujme sa z neho.“ Ž 118, 24
- Potom poprosím Boha o milosť, ktorú chcem dosiahnuť. Prosím o milosť, aby mi viera v Kristovo zmŕtvychvstanie otvorila cestu k vnútornému pokoju.
- Pomaly si prečítam dnešné evanjelium. Učeníci sú zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami. Predstavím si, že som tu spolu s nimi; pozerám do ich tvárí; počúvam, o čom sa ticho rozprávajú. Dvere sú dobre zatvorené, v miestnosti cítim atmosféru strachu. Hovoria o strachu zo Židov, o strachu, že by mohli prísť o život... Majú strach, lebo Ježiš s nimi nie je.
- Potom obrátim pozornosť na seba. Tu, za zatvorenými dverami sa chcem pozrieť na moje strachy, na chvíle, ktoré boli pre mňa ťažké pre „neprítomnosť Pána“.
- Ježiš, ktorý bol mŕtvy, vstupuje do tejto „ustráchanej atmosféry“ a prináša to, po čom všetci túžime: „Pokoj vám.“ (v dnešnej evanjeliovej stati zaznieva tento pozdrav 3-krát) On môže vstúpiť aj cez zatvorené priestory, do ktorých ma uzatvára môj vlastný strach. Čo cítim pri prianí pokoja? Výraz “pokoj”, v hebrejčine Shalom, označuje oveľa viac ako náš výraz pokoj, označuje všetko to, čo prispieva k plnosti šťastia človeka.
- „...dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Keď Boh vdýchol do hliny zeme dych života, človek sa stal živou bytosťou. (por. Gn 2, 7)
- Zmŕtvychvstaním ma Ježiš pozýva k tomu, aby som sa stal novým stvorením – darovaním a prijatím odpustenia, vierou, že je tu prítomný aj vtedy, keď ho nevidím, radosťou, keď ma obdarúva svojím pokojom. Môžem si pripomenúť chvíle, v ktorých som sa cítil viac „živou bytosťou, novým stvorením“ a ďakujem za všetky takéto chvíle.
- Na záver sa pomodlím modlitbu Verím v Boha s osobitným dôrazom na slová – Verím v Ježiša Krista, ktorý tretieho dňa vstal z mŕtvych...