Ježiš rozpovedal svojim učeníkom podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: ‚Obráň ma pred mojím protivníkom.‘ Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: ‚Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.‘“ A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“
Lk 18, 1-8
IMPULZ NA MODLITBU
- Ježišova láska a modlitba za každého z nás neprestávajú, dokonca sa stávajú intenzívnejšími. A my sme v centre jeho modlitby! Toto si musíme vždy pamätať: Ježiš sa modlí za mňa, modlí sa teraz pred Otcom... (pápež František)
- Predstavím si Ježiša, ktorý sa prihovára za mňa u svojho Otca. Vnútorným zrakom sa na neho pozerám a prosím, aby mi pomohol porozumieť slovám dnešného Božieho slova.
- Čo ma pri čítaní evanjelia najviac oslovilo a aká túžba sa v mojom srdci vynára; akú milosť si chcem vyprosiť?· V podobenstve, ako sa treba stále modliť a neochabovať, je spomenutý váhavý, neochotný, vypočítavý sudca a odvážna, neodbytná, neoblomná vdova.
- Dokážem ísť k Bohu odvážne, vytrvalo a s dôverou mu predkladať svoje prosby? Prichádzam k nemu ako k niekomu, s kým mám blízky, živý vzťah?
- Uvažujem nad slovami sudcu i vdovy. Zamýšľam sa nad tým, čo hovorí Ježiš a odpoviem si na predchádzajúce otázky o tom, aký je môj vzťah k Bohu.
- Boh si ma všíma. Je stále tu, pre mňa, pri mne. Je mi blízko. Hovorím s ním o tom, čo momentálne prežívam, keď sa pozerám na moju modlitbu, na môj vzťah k nemu.
Pane, daj, aby som bol všímavý
na tvoju prítomnosť a na prejavy tvojej lásky.
Odovzdávam sa ti s túžbou modliť sa vytrvalo a s dôverou.
Túžim žiť neustále v (z) tvojej prítomnosti.