Ježiš sa znova zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto: Boli spolu Šimon Peter, Tomáš nazývaný Didymus, Natanael z Kány Galilejskej, Zebedejovi synovia a iní dvaja z jeho učeníkov. Šimon Peter im povedal: „Idem loviť ryby.“
Povedali mu: „Pôjdeme aj my s tebou.“ Išli a nastúpili na loď. Ale tej noci nechytili nič. Keď sa už rozodnilo, stál Ježiš na brehu; ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. A Ježiš sa ich opýtal: „Deti, máte niečo na jedenie?“ Odpovedali mu: „Nemáme.“ On im povedal: „Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete.“ Oni spustili a pre množstvo rýb ju už nevládali vytiahnuť. Učeník, ktorého Ježiš miloval, povedal Petrovi: „To je Pán.“ Len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, pripásal si šaty – nebol totiž oblečený – a skočil do mora. Ostatní učeníci prišli na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi dvesto lakťov, a sieť s rybami ťahali za sebou. Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. Ježiš im povedal: „Doneste z rýb, čo ste teraz chytili!“ Šimon Peter šiel a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla. Ježiš im povedal: „Poďte jesť!“ A nik z učeníkov sa ho neodvážil spýtať: „Kto si?“, lebo vedeli, že je to Pán. Ježiš pristúpil, vzal chlieb a dával im; podobne aj rybu. To sa Ježiš učeníkom zjavil už tretí raz od svojho zmŕtvychvstania.
Keď sa najedli, Ježiš sa opýtal Šimona Petra: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?“ Odpovedal mu: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje baránky.“ Opýtal sa ho aj druhý raz: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“ On mu odpovedal: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!“ Pýtal sa ho tretí raz: „Šimon, syn Jánov, máš ma rád?“ Petra zarmútilo, že sa ho tretí raz spýtal: „Máš ma rád?“, a povedal mu: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce! Veru, veru, hovorím ti: Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.“ To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Ako to povedal, vyzval ho: „Poď za mnou!“
Jn 21, 1-19
IMPULZ NA MODLITBU
- Stíšim sa a poďakujem sa Pánovi za tento čas, ktorý môžem stráviť s ním. Prosím ho, aby ma počas tejto modlitby viedol jeho Duch.
- Pomaly si prečítam text evanjelia. Pobudnem s každou z postáv deja, ostanem s jednotlivými učeníkmi a nechám sa zaplaviť ich prežívaním, pocitmi a tým, ako na mňa pôsobia ich reakcie.
- Všimnem si Ježiša. Jeho postoj, hlas, starostlivosť o učeníkov sú plné nežnosti.
- Osobitne sa nechám vnútorne pohladiť oslovením: „deti“ a otázkou plnou rodičovskej nehy a starostlivosti „máte niečo na jedenie?“
- Učeníci odpovedajú, že na jedenie nemajú nič. Ježiš teda pokračuje a radí im, aby spustili sieť z pravej strany lode, tam nájdu potravu. On, Vzkriesený, im pripomína divy a zázraky, ktoré pre nich už vykonal, aby ho mohli nanovo spoznať a vidieť z inej, sviežej a životodarnej perspektívy.
- Môžem si pripomenúť dary, zázraky a dobrodenia, ktoré pre mňa v mojom živote Boh vykonal. Možno sa práve nachádzam uprostred tmy, náročného obdobia alebo ťažkostí. Ježiš mi chce pripomenutím svojej starostlivosti a zázrakov pomôcť znovu ho objaviť, znovu sa chopiť nádeje a nanovo vykročiť vo svetle zmŕtvychvstania.
- „Je to Pán!“ Ján spoznal Ježiša. Môžem sa porozprávať s Jánom, aby mi povedal, podľa čoho poznal Pána. Aj ja môžem Jánovi rozpovedať, ako Ježiša vo svojich všedných dňoch poznávam ja a čo mi dodáva silu a odvahu.
- Sadnem si spolu s Ježišom a učeníkmi k ohňu a vychutnávam chlieb a rybu, ktorú pripravil Ježiš. Žasnem nad množstvom rýb, ktoré sa vďaka Ježišovej starostlivosti chytili do siete. Prosím ho o dar vedieť oceniť a vychutnať jeho dary, spoznať ich a prijať ich. Počúvam vzájomné rozhovory, teším sa zo spolupatričnosti s Pánom a jeho najbližšími učeníkmi. Ďakujem za tú chvíľu.
- Na záver v modlitbe ďakujem Ježišovi za to, že mu patrím.