Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. I stŕpli a udivení vraveli: „Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kappadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.“
Sk 2, 1-11
IMPULZ NA MODLITBU
- Uvedomím si Božiu prítomnosť a nechám sa Bohom milovať taký, aký som práve teraz.
- V dnešnej modlitbe sa môžem vybrať do domu, kde očakávali príchod Ducha Svätého Ježišovi najbližší priatelia a učeníci.
- Predstavím si miestnosť, kde sú všetci spolu zhromaždení. Aká je? Aká je tam atmosféra - napätá, radostná alebo pokojná? Do tejto miestnosti umiestnim seba a nasávam atmosféru spoločenstva. Ako sa tam cítim?
- Zrazu sa ozve hlasný zvuk, akoby prudký vietor, a naplní miestnosť. A teraz plamene! Ale nič nehorí, nie je dym. Len sa nad hlavou každého človeka v miestnosti objavujú plamene. Začnem sa modliť: Príď, Duchu Svätý! Príď, Duchu Svätý! Príď, Duchu Svätý!
- Cítim, ako Duch Svätý vchádza do môjho srdca... Čo sa deje v mojom srdci?
- Strávim niekoľko chvíľ v rozhovore s Ježišom, poviem mu, čo sa dialo v mojom srdci, keď zostúpil na mňa Duch Svätý. Poviem mu „o veľkých Božích skutkoch“ v mojom živote.
- Keď budem pripravený, môžem ukončiť rozhovor modlitbou Otče náš.
- Pozriem sa späť na moje stretnutie s Bohom v modlitbe.