3. VEĽKONOČNÁ NEDEĽA - 19. 4. 2026

V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: "O čom sa to cestou zhovárate?" Zastavili sa zronení a jeden z nich, menom Kleopas, mu povedal: "Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?" On im povedal: "A čo?" Oni mu vraveli: "No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli." On im povedal: "Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?" A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: "Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!" Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: "Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?" A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: "Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi." Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba. Lk 24, 13- 35

IMPULZ NA MODLITBU

• Na začiatku modlitby si uvedomím, že som tu, pred Bohom, ktorý ma pozýva do ticha. Chce sa mi dať spoznať. Vnímam jeho prítomnosť.
• Potom poprosím Boha o milosť, po ktorej túžim. Môžem prosiť o milosť, aby som bol vnímavý na príležitosti, ktoré mi Ježiš dáva, aby som ho v nich mohol spoznať.
• Pokojne si prečítam dnešný evanjeliový text. Pridám sa k učeníkom ako ten, kto pozoruje a počúva... Sú na ceste; nie je to iba fyzický pohyb z Jeruzalema do Emauz. Hoci si to neuvedomujú, sú aj na CESTE VNÚTORNEJ PREMENY.
• Pozorujem, ako sa k nim pridáva Ježiš, a počúvam... Vnímam ich vnútorné rozpoloženie, ich emócie, sklamané nádeje, nenaplnené očakávania a predstavy o Mesiášovi... "A my sme dúfali..." Lk 24, 21
• Potom obrátim pozornosť na seba a pozriem sa do svojho vnútra s otázkou: Aká je moja vnútorná cesta? Akým úsekom cesty vo vzťahu k Bohu práve prechádzam? Niekedy sú naše bolesti, smútok, sklamanie také hlasné, že nás robia slepými voči skutočnej Božej prítomnosti. Sústreďujeme sa na problém (prázdny hrob, kríž) a prehliadame Osobu, ktorá kráča hneď vedľa nás.
• "Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali." Lk 24, 16

Ježiš nečaká, kým sa učeníci vrátia na správnu cestu; On sám vstupuje na ich nesprávny smer. Napriek tomu, že necítime blízkosť Boha, on je s nami na našej vnútornej ceste premeny. Veríme tomu?

• "Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho." Lk 24, 31

Ježiš aj nám dáva príležitosti, aby sme ho mohli spoznať – Božie slovo, Lámanie chleba... Pozriem sa do svojho vnútra a uvažujem nad tým, nakoľko som vnímavý na "ignaciánske" – HĽADAŤ A NACHÁDZAŤ BOHA VO VŠETKOM.

• Na záver sa môžem spolu so žalmistom modliť:

"Ochráň ma, Bože, k tebe sa utiekam.
Hovorím Pánovi: »Ty si môj Pán.«
Pána mám vždy pred očami, nezakolíšem sa.
Ukážeš mi cestu života. U teba je plnosť radosti,
po tvojej pravici večná slasť."  porov. Ž 16